Asociácia mikroRNA u nádorových ochorení

Asociácia mikroRNA u nádorových ochorení

Celkové hodnotenie

Vedecká práca
100%
Prevedenie (dizajn)
100%
Diskusná interakcia
100%
ISBN: 978-80-972360-0-7

Asociácia mikroRNA u nádorových ochorení

Miroslava Šarlinová1 , Mirko Halaša2 , Dušan Mištuna , Robert Iliev3 , Ondřej Slabý4 , Erika Halašová5
1 Univerzita Komenského v Bratislave, Jesseniova lekárska fakulta v Martine, Martinské centrum pre biomedicínu, Divízia Molekulová medicína, Malá Hora 11161/4C 03601 Martin, Slovenská republika
2 Univerzita Komenského v Bratislave, Jesseniova lekárska fakulta v Martine, Chirurgická klinika a Transplantačné centrum UNM, Kollárova 2, 036 59 Martin
3 Masarykova univerzita, Středoevropský technologický institut CEITEC, Laboratórium molekulárnej onkológie II- solídne nádory, Bohunice, 625 00 Brno, Česká republika
4 Klinika komplexní onkologické péče, Masarykův onkologický ústav, Brno 65653, Česká Republika
5 Univerzita Komenského v Bratislave, Jesseniova lekárska fakulta v Martine, Ústav lekárskej biológie, Malá Hora 4, 03601 Martin
sarlinka@centrum.sk

Kolorektálny karcinóm (CRC) predstavuje závažný celosvetový zdravotný problém. Napriek prevencii a skríningu má toto ochorenie stúpajúcu tendenciu a vysokú mortalitu. Je preto potrebné zavádzať nové, neinvazívne, ale dostatočne citlivé metódy detekcie tejto choroby. V súčasnosti sa zdajú byť vhodnými biomarkermi tkanivovo a nádorovo špecifické mikroRNA. V našej štúdii bolo celkovo vyšetrených 71 pacientov s histologicky potvrdeným CRC. Kontrolnú skupinu tvorilo 80 zdanlivo zdravých osôb. Zo vzoriek periférnej krvi bola pomocou kvantitatívnej Real-Time PCR metódy stanovená expresia 10 mikroRNA: miR-143, miR-145, miR-221, miR-27a-3p, miR-21, let-7a, miR-126, miR-155, miR-31, miR-150. Analýza vybraných miRNA a štatistické zhodnotenie výsledkov bolo realizované v programe GraphPad Prism 5. Rozdiel v hladinách expresie jednotlivých miRNA bol testovaný Mann-Whitneyovým nepárovým testom a miera expresie štatisticky významných miRNA, vo vzťahu ku karcinómu kolorekta, ROC analýzou. Vo vzorkách periférnej krvi pacientov s CRC bola, v porovnaní s kontrolnou skupinou, štatisticky významne vyššia expresia miR-21 (p < 0,0001), miR-221 (p < 0,0001), miR-143 (p < 0,0001) a miR-145 (p < 0,0002) a naopak významne nižšia expresia miR-150 (p = 0,0054). Kombinovanou ROC analýzou (p < 0,0001) sa preukázalo, že pomocou miR-21, miR-221, miR-143, miR-145, miR-150 dokážeme rozlíšiť pacientov s CRC od kontrolných jedincov na 90 %. Korelácia medzi sledovanými miRNA a klinicko-patologickými parametrami sa nepotvrdila. Záverom možno konštatovať, že v periférnej krvi u pacientov s CRC bola zmenená expresia miR-21, miR-221, miR-143, miR-145 a miR-150. Tieto zmeny môžu súvisieť s prejavom ochorenia a mohli by byť využité ako diagnostické markery CRC. Súčasne by stanovenie profilov miRNA z krvi mohlo prispieť nielen k včasnej diagnostike tohto ochorenia, ale prispieť aj k určeniu prediktívnych faktorov, ktoré by umožnili cielenú a personifikovanú liečbu týchto pacientov.

Poďakovanie: 

Táto práca bola podporená projektom „Martinské centrum pre biomedicínu (BioMed Martin)“
ITMS kód projektu: 26220220187, ktorý je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ a projektom Ministerstvom zdravotníctva SR, číslo: MZ 2012/25-UK-UKMA2.

Zdroje: 

Diskusia

Dobry den. Mate zaujimave vysledky. Chcela by som sa spytat ako planujete vyzuzit vysledky prezentovanej prace? Je mozne tieto vysedky vyuzit uz pri screeningu nejakej skupiny pacientov? Ďakujem

Dobrý deň Veronika, ďakujem za otázku. Náš výskum je ešte v začiatočnom štádiu, zamerali sme sa práve na výskum miRNA ako novodobých neinvazívnych markerov u pacientov s kolorektom. Chceme naše výsledky ešte porovnať u tých istých pacientoch ale na parafínových bločkoch a zistiť, či došlo ku korelácii, uvidíme, čo sa nám podarí zistiť. A samozrejme rozširujeme nás súbor respondentov a budeme pokračovať v štúdii.

Dobrý deň Miroslava, teší ma, že ste sa podujali na komplexnejší typ klinického výskumu. V abstrakte píšete, že ste nepotvrdili "koreláciu sledovaných miRNA s klinicko-patologickými parametrami". Aké parametre ste hodnotili? Ďalšia moja otázka - čo znamená kombinovaná ROC analýza? S využitím "pravdepodobnostných vzorčekov"? Alebo ste sa pokúsili ste sa o multivariačný prístup? Pri hodnotení vzťahov medzi ochorením a vysvetľujúcimi premennými (miRNA a klinicko-patologickými parametrami)sa dá využiť logistická regresia - počty máte rozumne vysoké a výstupom logistických modelov je tiež ROC krivka, ktorej diagnostická výkonnosť by bola vyššia ako výkonnosť "single" testov.
A posledná otázka neexperta :) - môžu sa hladiny miRNA meniť s vekom? Ak áno, akého veku boli vyšetrené osoby? Ďakujem a želám všetko dobré.
iwa

Dobrý deň Iwa a samozrejme ďakujem aj za otázku. V štúdii sme hodnotili klinicko-patologické parametre ako štádium ochorenia, grade, popis nádoru, postihnutie regionálnych lymfatických uzlín, prítomnosť metastáz a korelovali sme ich s uvedenými miRNA. Bola robená ROC krivka pre kombináciu 5 miRNA (miR-21, miR-221, miR-143, miR-145 a miR-150), čo nám vyšli signifikantne (krivka je uvedená ako kombinovaná ROC analýza). Na tvorbu ROC kriviek za účelom stanovenia senzitivity a špecificity v kombinácii viacerých génov sme realizovali pomocou štatistického softwaru JMP. A áno logistickú regresiu sme tiež použili, ale nie už na jednotlivé klinicko-patologické parametre (ale dodatočne by sme mohli len skúsiť štatisticky preveriť aj Vami navrhovanú možnosť, ďakujem za inšpiráciu).
Hladiny miRNA by sa mohli meniť s vekom, nakoľko je málo štúdií, ktoré sa touto problematikou zaoberá a nebolo to prvotným cieľom našej štúdie, tak sme sa danou problematikou nezaoberali. A v našom súbore bol vek pacientov v rozmedzí 40-86 rokov a vek kontrolnej skupiny 44-86 rokov. Ono však asi aj záleží ako by sa prerozdelili jednotlivé vekové kategórie u respondentov a tažko by sa nám sledovalo napr. u konkrétnej osoby zmeny hladín miRNA počas jej života, lebo by sa museli asi v pravidelných časových intervaloch odoberať vzorky krvi a zistiť tak resp. potvrdiť zmenu hladín miRNA s vekom. Bol by to asi boj na "dlhé lakte". Ospravedlňujem sa Vám, ale neviem úplne reagovať na Vašu otázku ohľadom veku, keďže som sa tým nezaoberala.
ďakujem
Mirka

Dobrý deň Mirka, máte pravdu v tej dynamike na úrovni jednotlivcov (within-subject variability), málokedy sa taký výskum dá urobiť a ak aj áno, málokedy pridaná informácia vyváži finančné náklady na epidemiologickú štúdiu. Väčšinou sa vychádza z priemerov a "between-subject" variability v jednotlivých vekových kohortách.
V prípade Vášho dizajnu štúdie je vhodné modelovanie výstupu (diagnóza C18-21 prítomná/neprítomná) logistickou regresiou s využitím údajov pre kombináciu 5 miRNA (alebo vybranú jednotlivú), plus vek, pohlavie, štádium ochorenia (TNM klasifikáciou), histol. typ a grading (prípadne ešte fajčenie :) by poskytlo kvalitatívnu informáciu o nezávislom príspevku vyššej hladiny expresie miRNA k riziku C18-21. Nezávislom riziku preto, že výsledok (=zvýšenie šance choroby) by bol zohľadnený k/adjustovaný na vek, pohlavie, štádium atď. Ak prídete na záverečný seminár, môžeme sa o tom porozprávať :)
Iwa