Kľúčové odor-aktívne zlúčeniny vybraných slovenských odrôd semena maku siateho (Papaver somniferum L.)

Kľúčové odor-aktívne zlúčeniny vybraných slovenských odrôd semena maku siateho (Papaver somniferum L.)

Celkové hodnotenie

Vedecká práca
96%
Prevedenie (dizajn)
96%
Diskusná interakcia
100%
PoužívateľVedecká prácaDizajnDiskusná interakcia
MVDr. Denisa Toropilová PhD.100%100%-
Ing. Jana Šmitalová PhD.100%100%-
RNDr. Erika Kellerová PhD.80%80%100%
Ing. Mária Timoracká PhD.100%100%-
Mgr. Viktória Ferenczy100%100%100%
ISBN: 978-80-972360-0-7

Kľúčové odor-aktívne zlúčeniny vybraných slovenských odrôd semena maku siateho (Papaver somniferum L.)

Mária Kopuncová1,2 , Jana Sádecká , Emil Kolek , Michaela Havrlentová3
1 Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum-Výskumný ústav potravinársky, Bratislava
2 Univerzita Komenského, Prírodovedecká fakulta, Chemický ústav, Bratislava
3 Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum, Výskumný ústav rastlinnej výroby, Piešťany
kopuncova@vup.sk

Mak siaty (Papaver somniferum L.) sa pestuje nielen ako zdroj alkaloidov pre farmaceutický priemysel, ale tradične najmä kvôli produkcii jedlých semien, ktoré majú široké uplatnenie v potravinárstve, predovšetkým ako surovina pre pekárenský priemysel a výrobu makového oleja. Napriek dlhej histórii šľachtenia maku na Slovensku má jeho produkcia v súčasnosti prevažne lokálny charakter. Slovenské odrody sú však vysoko hodnotené a úspešne pestované v Českej republike, ktorá je aktuálne najväčším producentom semena maku siateho na svete.

Okrem významnej nutričnej hodnoty semena maku nie je zanedbateľná ani jeho výrazná a unikátna aróma, ktorá značne prispieva k veľkej obľube makových produktov medzi spotrebiteľmi. Napriek niekoľkým prácam venovaným štúdiu zloženia prchavej frakcie semena maku, jednotlivé prchavé zlúčeniny neboli dosiaľ charakterizované z hľadiska ich senzorickej významnosti. Cieľom príspevku bolo preto detegovať a následne identifikovať kľúčové odor-aktívne zlúčeniny vybraných odrôd semena maku siateho, kvalitatívne popísať ich odorický charakter a priradiť im intenzitu senzorického vnemu v hodnotovej škále 0-3 pre zhodnotenie príspevku individuálnych látok k celkovej aróme analyzovaných odrôd.

Hodnotené boli tri odrody slovenského pôvodu: bielosemenná odroda Albín a dve modrosemenné odrody Malsar a Gerlach. Izolácia komplexu prchavých zlúčenín zo vzoriek semena maku bola uskutočnená prostredníctvom metódy mikroextrakcie na tuhú fázu z „head-space“ vzorky (HS-SPME). Extrahované prchavé frakcie boli následne analyzované metódou plynovej chromatografie s hmotnostne-spektrometrickou detekciou (GC-MS) a zároveň aj kombinovanou technikou plynovej chromatografie s plameňovo ionizačnou a olfaktometrickou detekciou (GC-FID/O).

V HS-SPME extraktoch bolo identifikovaných celkom 23 odor-aktívnych zlúčenín (21 olfaktorických vnemov) zahŕňajúcich devať aldehydov, štyri alkoholy, ketón, organickú kyselinu, derivát furánu, ester, terpén a päť neznámych zlúčenín. Na základe GC-MS analýz boli identifikované hexanal, hexanol, 2-pentylfurán, hexánová kyselina a pentanol ako látky s s najvyšším relatívnym percentuálnym zastúpením. Popisy a vysoké intenzity odorických vnemov zistené prostredníctvom GC-FID/O analýz však odhalili, že látky prispievajúce najväčšou mierou k celkovej aróme analyzovaných odrôd sú D-limonén, nonanal, neznáma zlúčenina č. 16, 2-pentylfurán, pentanol a hexanal.

Porovnanie odorických profilov analyzovaných odrôd preukázalo rozdiely v celkovom počte, relatívnych obsahoch aj odorických intenzitách jednotlivých zlúčenín. Hoci prchavé frakcie modrosemenných odrôd pozostávali z porovnateľného počtu látok, rozdiely v intenzitách pentanalu, hexanalu, hexánovej kyseliny a 2-pentylfuránu, ako aj 2-methyl-2-pentenalu + neznámej zlúčeniny č. 2., (E)-2-hexenalu a (E)-2-oktenalu, boli príčinou intenzívnej, typicky makovej arómy Malsaru a naopak menej vyváženej arómy Gerlachu s prevládajúcimi horkými, tukovými a potuchnutými tónmi. Bielosemenná odroda Albín mala kvalitatívne i kvantitatívne vyššie zastúpenie prchavých zlúčenín, čo sa prejavilo aj senzoricky v bohatej, harmonickej aróme, výrazne pripomínajúcej vlašské orechy.

Poďakovanie: 

Práca bola financovaná z projektu Agentúry na podporu výskumu a vývoja APVV-0248-10. Vďaka patrí Výskumno-šľachtiteľskej stanici Malý Šariš za ústretovú spoluprácu a poskytnutie vzoriek semena maku.

Zdroje: 

Diskusia

Dobry den, zaujimalo by ma, ci maju tieto odor-aktívne zlúčeniny vybraných slovenských odrôd semena maku siateho vplyv aj celkove na kvalitu maku? dakujem za odpoved :)

Dobrý deň, určite áno, odor-aktívne zlúčeniny významnou mierou prispievajú k senzorickým vlastnostiam daných odrôd maku, či už v pozitívnom alebo negatívnom zmysle, čo môže byť rozhodujúce pre spotrebiteľa. Navyše, niektoré z nich patria medzi typické produkty oxidácie mastných kyselín (napr. hexanal) a teda predstavujú dobré markery aj pre hodnotenie celkovej kvality maku.

Ja mam len takú moju osobnú otázku. Ak som správne pochopil z tejto práce, výhodnejší na príjemnú chuť a vôňu je mak druhu albín, ktorý by mal byť jemnejší s viac povedzme cukrovými tôňami? Zatiaľ čo Maslar má viac nahorkastý smer odorických vnemov na zmysly človeka. ďakujem