Mäsožravé rastliny chytajú a trávia korisť využitím rôznych typov pascí s rôznymi stratégiami zadržiavania koristi. Najznámejšia mäsožravá rastlina je mucholapka americká (Dionaea muscipula) s jedinečnou schopnosťou zachytiť korisť do pasce jej veľmi rýchlym pohybom. Keď sa hmyz dotkne minimálne dvakrát mechanosenzitívnych trichómov na vnútornej strane laloku pasce, pasca sa rýchlo zatvorí. Mechanickou stimuláciou trichómov dochádza navyše ku generovaniu akčných potenciálov (1,2). Korisť zachytená v pasci bojuje o život a okrem mechanickej stimulácie spúšťa aj stimuláciu chemickú, následkom čoho sa začína produkovať tráviaca tekutina (3,4). Skúmali sme osobitne produkciu tráviacej tekutiny po mechanostimulácii (a teda elektrickej aktivite) a chemostimulácii ako aj po externej aplikácii kyseliny jasmónovej. Ako chemické stimulátory sme použili roztoky NH4Cl a KH2PO4. Testovali sme enzymatickú aktivitu vyprodukovanej tráviacej tekutiny pre kyslé fosfatázy, exochitinázy, glukozidázy a celkovú proteolytickú aktivitu. Zamerali sme sa aj na imunodetekciu novo popísanej cysteín endopeptidázy, pomenovanej dionain v reakcii na mechanický, chemický a hormonálny stimul (5). Podľa našich výsledkov tráviaca tekutina produkovaná po mechanickej stimulácii ešte nedosiahne maximálnu proteolytickú aktivitu na úplné trávenie proteínov z koristi. Musia byť prítomné nejaké chemické látky uvoľnené z čiastočne natrávenej koristi, ktoré zaistia efektívnu produkciu tráviacich enzýmov. Naše experimenty poukazujú aj na úlohu jasmonátov v regulácii exocytózy proteolytického enzýmu dionainu. Takýmto spôsobom D. muscipula, ktorá rastie na živiny chudobných pôdach, získava N z koristi a nadbytočný N môže vyvážiť náklady súvisiace s lovom koristi.
Táto práca bola finančne podporená grantmi VEGA 1/0520/12 a UK/338/2014.
(1) Burdon-Sardenson J.S.: Proc. R. Soc. 21, (1873).
(2) Sibaoka T.: Bot. Magaz. 104, (1991).
(3) Affolter J. M., Olivo R. F.: Am. Mid. Nat. J. 93, (1975).
(4) Takahashii K., Suzuki T., Nishii W., Kubota K., Shibata C., Isobe T., Dohmae N.: Biosci., Biotech., and Biochem. 75, (2011).
(5) Schulze W.X., Sanggaard K.W., Kreuzer I., Knudsen A.D., Bemm F., Thøgersen I.B., Bräutigam A., Thomsen L.R., Schliesky S., Dyrlund T.F., Escalante-Pérez M., Becker D., Schultz J., Karring H., Weber A., Højrup P., Hedrich R., Enghild J.J.: Molec. and Cellul. Prot. 11, (2012).
masožravé rastliny pestované doma
Dobrý deň,
chcem podotknúť, že máte veľmi pekný príspevok. Chcem sa spýtať, ako je to v prípade mäsožravých rastlín pestovaných u nás v domácnostiach. Predpokladám, že takto pestované rastliny sa s korisťou stretnú menej často ako rastliny vo voľnej prírode. Myslíte, že by mohli obsahovať iné látky v tráviacich šťatvách, aby rýchlejšie a efektívnejšie natravovali korisť, než v prípade divo rastúcich mäasožravých rastlín ? Treba doma pestovaným rastlinám dodávať do pôdy ďalšie živiny ? Ďakujem za odpoveď.