Dobry den. Problematika ako aj pristup je velmi zaujimavy. Aky bude mat Vasa praca realny dosah na rozhodovanie v tejto zlozitej problematike na najvyssej urovni? Predpokladam ze podobne modelovanie by malo obrovsky vyznam aj v zootechnike, pripadne polnohospodarstve. viete o tom ze by sa v tychto oblastiach pracovalo na vyvoji podobnych modelov? A nakoniec este jedna otazka - v sucasnosti sa odstupilo od povinneho ockovania proti TBC. Urcite je toto rozhodnutie funfovane, viete mi ale ako laikovi priblizit, ako k nemu doslo? Ja viem iba o poklese ochoreni pod istu hranicu za urcite obdobie. V tomto ukazovateli ale nemusi zohravat ulohu lokalny narast, pripadne narast u urcitych skupin obyvatelstva. Mna napadlo riziko spojene napr. s hromadnou dopravou. Ako vidite tuto problematiku? Mohol by mat Vas model iny vystup a znamenat ine rozhodnutie v podobnej situacii? Dakujem.
Dobrý deň,
Ďakujem za diskusný príspevok, dúfam, že budem vedieť uspokojivo
odpovedať na Vaše otázky.
1. V poslednom čase prebieha na verejnosti búrlivá diskusia o význame
očkovania. Hlasy antivakcinačných aktivistov stále silnejú, preto je
potrebné sa objektívne pozrieť na dôsledky, ktoré by plynuli z
prípadného poklesu zaočkovanosti. Táto práca bude pravdepodobne
súčasťou väčších projektov zameraných na hodnotenie významu očkovania.
Momentálne sme len vo fáze formulovania problému a štúdia literatúry,
preto nechcem dopredu hovoriť o jej reálnom dopade.
2.Samozrejme aj v oblasti poľnohospodárstva je možné modelovať šírenie
ochorení medzi zvieratami. Na Slovensku však neviem o tom, že by sa v
tejto oblasti niečo pripravovalo, ale napríklad zo zahraničia stojí za
zmienku skupina modelov vytvorená pri príležitosti veľkej epidémie
slintačky a krívačky vo Veľkej Británií v roku 2001, ktoré zohrali
dôležitú úlohu pri rozhodovaní o zavedení protepidemických opatrení.
(Keeling M J. Models of foot-and-mouth disease. Proc Biol Sci. 2005;
272(1569): 1195-1202.)
3. Nakoľko nie som lekár, k problematike zrušenia očkovania proti tbc sa radšej vyjadrovať nebudem.
Dakujem za odpovede - a za tip na literaturu, pozriem sa na to. Drzim palce pretavenim problematiky do vysledkov a praxe, dufam ze si zadiskutujeme aj o rok :-). Vela zdaru.
Dobry den Janka, pripravili ste pekný, maximálne informatívny príspevok metodického charakteru a aj keď zatiaľ k výsledkom len smerujete, je vidieť, že máte jasno :) Chcela by som sa opýtať na výber infekčných ochorení - určite to bude zaujímať aj ďalších kolegov z výskumu. V zmysle "náklady-zisk" (nie nevyhnutne z ekonomického uhla pohľadu), modelovanie ktorých ochorení bude/by malo byť štátnymi orgánmi podporované? Ktoré podklady pre vytvorenie modelu/modelov máte k dispozícii ako pravdepodobne "fixné" a ktoré faktory/koeficienty treba zistiť/nastaviť? Ďakujem. iwa
Dobrý deň,
ďakujem za reakciu.
Chystáme sa začať s modelovaním šírenia ochorení preventabilných očkovaním, proti ktorým sa u nás očkuje a ktoré sú vysoko kontagiózne. K výberu týchto ochorení nás viedli dva dôležité dôvody: v súčasnosti je v Európe zaznamenaných niekoľko prebiehajúcich epidémií osýpok predovšetkým v populáciách s nízkou zaočkovanosťou. Slovensko sa úspešne tejto hrozbe zatiaľ vďaka vysokej hladine zaočkovanosti vyhýba. Otázkou ostáva, ako by sa zmenila situácia o pár rokov, keby percento zaočkovaných začalo klesať k okoliu hranice kolektívnej imunity (približne 95 percent). Druhý dôvod pre výber ochorení, ktoré sú vysoko kontagiózne je, že aj jednoduché deterministické modely dokážu aspoň v základných rysoch predpovedať ich šírenie relatívne správne.
K rozdeleniu faktorov na fixné a nastaviteľné nie je jednoduché sa v krátkosti vyjadriť. V prvom rade ešte nemáme definovaný konkrétny model, takže môžem písať len o nejakých mojich predstavách. Za fixné faktory považujem charakteristiky ochorenia ako sú reprodukčné číslo, latentná doba, doba infekčnosti. Nastaviteľný faktor bude v prvom rade hladina zaočkovanosti (resp. počet vnímavých jedincov) meniaca sa v priebehu času prípadne v rámci rôznych skupín obyvateľstva. Podľa typu modelu je možné meniť charakteristiky populácie, vekové rozloženie, heterogenitu populácie ako aj frekvenciu kontaktov (contact rate).
Prajem pekny den, je vyborne, ze sa takymto sposobom a pristupom venujete tejto celosvetovo zavaznej problematike. Prave tu smeruje moja otazka. Z hladiska infekcnych ochoreni je pravdeopodobne, ze povodca ochorenia ako i samotna nakaza moze pochadzat z oblasti mimo SR - nemyslim teraz klasicke udomacnene infekcne ochorenia, ale tie ktore si napr. moze priniest turista ako darcek z dovolenky pripadne sa sem dostanu z potravin a podobne. Spolupracujete pri vytvarani modelovych pripadov i priamo s timami v zahranici? Alebo sa jedna len o data, ktore globalne vyuzivate z dostupnych zdrojov. Ako je to v pripadoch ochoreni, ktore sa na Slovensku doposial nevyskytovali, alebo vyskytovali len v malom mnozstve jedincov. Da sa predpovedat i pri takychto ojedinelych pripadoch rozsah, resp. dopad ochorenia? Dakujem za odpovede a prajem vela uspechov.
Dobrý deň,
ďakujem za reakciu.
Ako som už vyššie spomínala, našim prvoradým cieľom sú ochorenia preventabilné očkovaním, ktoré sa prenášajú z človeka na človeka a ich výskyt na Slovensku je reálny. Modelovaním pre naše zemepisné šírky exotických chorôb (malária, žltá zimnica...) ako aj ochorení prenesených z potravín sa preto momentálne nezaoberáme. Je však samozrejmé, že ochorenia nepoznajú štátne hranice a šíria sa väčšinou medzi domácimi rovnako ako medzi cudzincami. Preto má význam pozerať sa okolo seba, aká je epidemiologická situácia v okolitých krajinách. Nakoľko vo viacerých Európskych krajinách prebiehajú epidémie ochorení, ktoré u nás už prakticky nepoznáme, musíme na to prihliadať.
Nakoľko sme len vo fáze vytvárania modelu, zatiaľ sme žiadnu spoluprácu so zahraničnými pracoviskami nenadviazali.
Čo sa týka veľmi zriedkavých ochorení, tiež je možné ich šírenie predpovedať, používajú sa na to stochastické postupy. Nakoľko oblasť modelovania veľmi zriedkavých ochorení nemám príliš naštudovanú, neviem sa bližšie k tejto téme vyjadriť.
Tuberkuloza
Dobry den. Problematika ako aj pristup je velmi zaujimavy. Aky bude mat Vasa praca realny dosah na rozhodovanie v tejto zlozitej problematike na najvyssej urovni? Predpokladam ze podobne modelovanie by malo obrovsky vyznam aj v zootechnike, pripadne polnohospodarstve. viete o tom ze by sa v tychto oblastiach pracovalo na vyvoji podobnych modelov? A nakoniec este jedna otazka - v sucasnosti sa odstupilo od povinneho ockovania proti TBC. Urcite je toto rozhodnutie funfovane, viete mi ale ako laikovi priblizit, ako k nemu doslo? Ja viem iba o poklese ochoreni pod istu hranicu za urcite obdobie. V tomto ukazovateli ale nemusi zohravat ulohu lokalny narast, pripadne narast u urcitych skupin obyvatelstva. Mna napadlo riziko spojene napr. s hromadnou dopravou. Ako vidite tuto problematiku? Mohol by mat Vas model iny vystup a znamenat ine rozhodnutie v podobnej situacii? Dakujem.
Tuberkulóza
Dobrý deň,
Ďakujem za diskusný príspevok, dúfam, že budem vedieť uspokojivo
odpovedať na Vaše otázky.
1. V poslednom čase prebieha na verejnosti búrlivá diskusia o význame
očkovania. Hlasy antivakcinačných aktivistov stále silnejú, preto je
potrebné sa objektívne pozrieť na dôsledky, ktoré by plynuli z
prípadného poklesu zaočkovanosti. Táto práca bude pravdepodobne
súčasťou väčších projektov zameraných na hodnotenie významu očkovania.
Momentálne sme len vo fáze formulovania problému a štúdia literatúry,
preto nechcem dopredu hovoriť o jej reálnom dopade.
2.Samozrejme aj v oblasti poľnohospodárstva je možné modelovať šírenie
ochorení medzi zvieratami. Na Slovensku však neviem o tom, že by sa v
tejto oblasti niečo pripravovalo, ale napríklad zo zahraničia stojí za
zmienku skupina modelov vytvorená pri príležitosti veľkej epidémie
slintačky a krívačky vo Veľkej Británií v roku 2001, ktoré zohrali
dôležitú úlohu pri rozhodovaní o zavedení protepidemických opatrení.
(Keeling M J. Models of foot-and-mouth disease. Proc Biol Sci. 2005;
272(1569): 1195-1202.)
3. Nakoľko nie som lekár, k problematike zrušenia očkovania proti tbc sa radšej vyjadrovať nebudem.
Re: Tuberkulóza
Dakujem za odpovede - a za tip na literaturu, pozriem sa na to. Drzim palce pretavenim problematiky do vysledkov a praxe, dufam ze si zadiskutujeme aj o rok :-). Vela zdaru.
Vybrané infekčné ochorenia
Dobry den Janka, pripravili ste pekný, maximálne informatívny príspevok metodického charakteru a aj keď zatiaľ k výsledkom len smerujete, je vidieť, že máte jasno :) Chcela by som sa opýtať na výber infekčných ochorení - určite to bude zaujímať aj ďalších kolegov z výskumu. V zmysle "náklady-zisk" (nie nevyhnutne z ekonomického uhla pohľadu), modelovanie ktorých ochorení bude/by malo byť štátnymi orgánmi podporované? Ktoré podklady pre vytvorenie modelu/modelov máte k dispozícii ako pravdepodobne "fixné" a ktoré faktory/koeficienty treba zistiť/nastaviť? Ďakujem. iwa
Re: Vybrané infekčné ochorenia
Dobrý deň,
ďakujem za reakciu.
Chystáme sa začať s modelovaním šírenia ochorení preventabilných očkovaním, proti ktorým sa u nás očkuje a ktoré sú vysoko kontagiózne. K výberu týchto ochorení nás viedli dva dôležité dôvody: v súčasnosti je v Európe zaznamenaných niekoľko prebiehajúcich epidémií osýpok predovšetkým v populáciách s nízkou zaočkovanosťou. Slovensko sa úspešne tejto hrozbe zatiaľ vďaka vysokej hladine zaočkovanosti vyhýba. Otázkou ostáva, ako by sa zmenila situácia o pár rokov, keby percento zaočkovaných začalo klesať k okoliu hranice kolektívnej imunity (približne 95 percent). Druhý dôvod pre výber ochorení, ktoré sú vysoko kontagiózne je, že aj jednoduché deterministické modely dokážu aspoň v základných rysoch predpovedať ich šírenie relatívne správne.
K rozdeleniu faktorov na fixné a nastaviteľné nie je jednoduché sa v krátkosti vyjadriť. V prvom rade ešte nemáme definovaný konkrétny model, takže môžem písať len o nejakých mojich predstavách. Za fixné faktory považujem charakteristiky ochorenia ako sú reprodukčné číslo, latentná doba, doba infekčnosti. Nastaviteľný faktor bude v prvom rade hladina zaočkovanosti (resp. počet vnímavých jedincov) meniaca sa v priebehu času prípadne v rámci rôznych skupín obyvateľstva. Podľa typu modelu je možné meniť charakteristiky populácie, vekové rozloženie, heterogenitu populácie ako aj frekvenciu kontaktov (contact rate).
Re: Re: Vybrané infekčné ochorenia
Ďakujem za odpoveď a oceňujem, že je vecná a jasná. iwa
infekcne ochorenia mimo SR
Prajem pekny den, je vyborne, ze sa takymto sposobom a pristupom venujete tejto celosvetovo zavaznej problematike. Prave tu smeruje moja otazka. Z hladiska infekcnych ochoreni je pravdeopodobne, ze povodca ochorenia ako i samotna nakaza moze pochadzat z oblasti mimo SR - nemyslim teraz klasicke udomacnene infekcne ochorenia, ale tie ktore si napr. moze priniest turista ako darcek z dovolenky pripadne sa sem dostanu z potravin a podobne. Spolupracujete pri vytvarani modelovych pripadov i priamo s timami v zahranici? Alebo sa jedna len o data, ktore globalne vyuzivate z dostupnych zdrojov. Ako je to v pripadoch ochoreni, ktore sa na Slovensku doposial nevyskytovali, alebo vyskytovali len v malom mnozstve jedincov. Da sa predpovedat i pri takychto ojedinelych pripadoch rozsah, resp. dopad ochorenia? Dakujem za odpovede a prajem vela uspechov.
Re: infekcne ochorenia mimo SR
Dobrý deň,
ďakujem za reakciu.
Ako som už vyššie spomínala, našim prvoradým cieľom sú ochorenia preventabilné očkovaním, ktoré sa prenášajú z človeka na človeka a ich výskyt na Slovensku je reálny. Modelovaním pre naše zemepisné šírky exotických chorôb (malária, žltá zimnica...) ako aj ochorení prenesených z potravín sa preto momentálne nezaoberáme. Je však samozrejmé, že ochorenia nepoznajú štátne hranice a šíria sa väčšinou medzi domácimi rovnako ako medzi cudzincami. Preto má význam pozerať sa okolo seba, aká je epidemiologická situácia v okolitých krajinách. Nakoľko vo viacerých Európskych krajinách prebiehajú epidémie ochorení, ktoré u nás už prakticky nepoznáme, musíme na to prihliadať.
Nakoľko sme len vo fáze vytvárania modelu, zatiaľ sme žiadnu spoluprácu so zahraničnými pracoviskami nenadviazali.
Čo sa týka veľmi zriedkavých ochorení, tiež je možné ich šírenie predpovedať, používajú sa na to stochastické postupy. Nakoľko oblasť modelovania veľmi zriedkavých ochorení nemám príliš naštudovanú, neviem sa bližšie k tejto téme vyjadriť.