Čau Andrej .. naozaj vyborne spracovane.. som rad, ze sa na tomto fore prezentuje takato studia.. predsa len moznosti, ktore ponuka prave veda a rozvoj technologii vseobecne, by mali byt jednou z priorit akymi sa posilni ekonomika ci uz v ramci jednotlivych regionov, alebo uzemnych celkov.
Predsa len mam otazku... aky je tvoj nazor na zabezpecenie nezavislosti /samostatnosti jednotlivych uzemnych celkov ked jednotlive regiony su tak individualne, nie vsade je mozno rozvijat turisticky ruch, nie vsade je mozne postavit technologicky park, niektore oblasti su menej zaujimave pre investora atd atd .. akym sposobom potom je mozne zabezpecit nezavislost jedneho ci druheho uzemneho celku tak aby nevznikali priepastne ekonomicke rozdiely, je vobec mozne uvazovat v ramci takejto studie o pojme „nezavislost, resp. samostatnost“??
Ahoj Andrej, gratulujem k prinosnemu a prehladnemu spracovaniu aktualnej problematiky. Ako je to so ziskavanim domacich vs. zahranicnych investicii?
Maju rovnaku sancu na ziskanie financii mensie samospravy ako tie vacsie?
Zavisi ziskavanie investicii od miestneho zastupitelstva, starostu a pod? Ak su v niektorych obciach uplne neschopni ludia...nemohla by nejaka akcnejssia skupina v jednej obci spravovat aj susednu?
Maju vacsiu sancu na ziskanie investicii obce, skoly a pod....prave tie, ktore maju romskych spoluobcanov?
Neinvestuje sa skor do tych oblasti, kde je uz aky taky rozvoj - myslim tym ...tam, kde su uz nejake pracovne miesta vytvorene....ako tam, kde este nic nie je? Nie kazda oblast je previazana na dialnice, takze tym padom je znizena sanca na prilakanie investorov?
Dakujem za odpovede a prajem vela uspechov :)
Ahoj Barborka :) ...dakujem za otazky...
Problematika ziskavania domacich vs. zahranicnych investicii je postavena prioritne na otazke dostupnosti zdrojov na investovanie doma vs. v zahranici. O zahranicnych investiciach pocuvame najma preto, ze doma nemame tolko velkych a „bohatych“ firiem, aby si mohli dovolit postavit vyrobne prevadzky formatu automobiliek a pod. Napriek tomu je jasne, ze zahranicna investicia spusti kumulacny proces, v ktorom investuju aj mensie domace slovenske firmy. Suhrnne tak prevazuju domace nad zahranicnymi investiciami, len nie su natolko koncentrovane. Sance na ziskanie financii z investicie nie su rovnake pre vsetky obce. V otazkach su spomenute viacere faktory, ktore na to vplyvaju. Velkost je vyznamnym faktorom. Spravidla vacsie mesta ziskavaju viac investicii ako mensie. Dovodom su najma aglomeracne efekty, vacsi pracovny trh, vacsia siet dodavatelov, vacsi spotrebny trh, lepsia vybavenost infrastrukturou, kvalifikovanejsia pracovna sila atd. Faktor dopravnej dostupnosti je nemenej dolezity. Sucasne postupy vo vyrobe, ktore uprednostnuju just in time procesy si vyzaduju napojenost na kvalitnu dopravnu siet. Taketo rychle dodavky nedokazu zabezpecit zeleznice, preto su dialnice mimoriadne vyznamne. Takze investicie do vyrobnych zavodov su velmi uzko prepojene s dialnicnou sietou resp. sietou ciest pre motorove vozidla. Investovanie do oblasti rozvinutych vs. upadkovych sa neda uplne generalizovat. Niektore obzvlast vysoko technologicky narocne odvetvia a odvetvia s poziadavkami na kvalifikovanu pracovnu silu smeruju skor do oblasti s urcitym stupnom rozvoja, kym odvetvia s poziadavkami menej kvalifikovanej, dostupnej a lacnej pracovnej sily casto vyhladavaju prave menej rozvinute oblasti, ak splnaju zakladne poziadavky na dopravnu infrastrukturu.
Faktor osobnosti primatora/starostu a kvality manazmentu samospravy je velmi vyznamnym bodom. Prave predstavitelia samosprav urcuju, riadia a vykonavaju klucove cinnosti spojene s rozvojom obce. Zname su dobre i zle priklady takehoto riadenia. Prevzatie kontroly nad susednou obcou vsak nie je mozne. Jediny sposob zmeny spociva vo volbach a vymene sucasneho politickeho osadenstva za nejake lepsie, ak je take k dispozicii. V pripade malych a neefektivnych obci sa uz dlhodobo hovori o procesoch integracie do vacsich a efektivnejsich jednotiek, co je vsak zalozene na baze dobrovolnosti, a preto k takymto procesom dochadza len zriedkavo. Otazkou zostava, ci by bola prospesna nasilna integracia, s ktorou mame negativne skusenosti z cias socializmu. A napokon romski spoluobcania a investicie. Legislativa o podpore rozvoja zaostavajucich regionov nerozlisuje a nemoze rozlisovat regiony na etnickej baze, zvyhodnovane pri podpore rozvoja su regiony s vysokou mierou nezamestnanosti.
A podobne zelam vela uspechov ;)
Dobry den, dakujem za otazku.
Problematika europskych fondov (ak sa nimi rozumeju europske dotacie) velmi uzko suvisi s problematikou miestneho ekonomickeho rozvoja, napriek tomu, ze cielom tychto fondov je predovsetkym regionalny rozvoj. Opravnenymi subjektmi na ich cerpanie su aj miestne samospravy (mesta a vidiecke obce, pripadne mestske casti BA a KE). Europske fondy predstavuju siroku paletu zdrojov a nastrojov, ale v zasade sa nelimituju specialnym sposobom pre hlavne mesta. Opravnenost na cerpanie prostriedkov sa urcuje podla ekonomickych parametrov (najma HDP na obyv., v pripade ERDF nemoze HDP na obyv. presiahnut 75% priemeru krajin EU) v regionoch NUTS 2 urovne alebo celych statoch. Iba europska iniciativa JESSICA smeruje specialne do mestskych oblasti. Hlavne mesta a organizacie v nich sidliace su bud samostatnymi regionmi NUTS 2 alebo su sucastou sirsieho zazemia, ktore spravidla patri medzi najvyspelejsie casti krajin (tak ako je to v pripade SR NUTS 2 region Bratislavsky kraj), preto vacsinou nemaju narok na cerpanie prostriedkov z Europskeho fondu regionalneho rozvoja, ale mozu cerpat napr. prostriedky z inych fondov ( ESF alebo KF) ktore su urcene na financovanie inych zamerov europskej strukturalnej a koheznej politiky. Z pohladu logiky tejto politiky si myslim, ze je taketo nastavenie spravne, pretoze chceme strukturalnou politikou podporovat najma zaostavajuce regiony. Krajiny vsak pri cleneni svojich uzemi do regionov na stupni NUTS 2 casto postupovali mimoriadne pragmaticky a nie celkom logicky. Napr. na Slovensku mame 4 NUTS 2 regiony - Vychodne Slovensko (KE a PO kraj), Stredne Slovensko (BB a ZA kraj), Zapadne Slovensko (TN, TT a NR kraj) a ako samostatny NUTS 2 region vystupuje Bratislavsky kraj. Bolo by logicke, aby bol Bratislavsky kraj zahrnuty do Zapadneho Slovenska a TN kraj pripadne presunuty do Stredneho Slovenska, pretoze dimenzie takychto jednotiek su neporovnatelne. Vyclenenim BA sme ale zabezpecili, aby kraje TT, TN a NR boli ako cele opravnenymi poberatelmi prostriedkov z ERDF, ale v ramci BA kraja je na druhej strane skutocne vyrazne vyspelym len uzemie hlavneho mesta, kym okolite obce a mesta vacsinou zapasia s podobnymi problemami ako obce a mesta v NUTS 2 Zapadne Slovensko, pricom spolu s BA nie su opravnene poberat prostriedky z ERDF. Takyto system sa teda casto spaja s mnohymi neefektivnymi dosledkami. Moj osobny pohlad na cely system europskej politiky regionalneho rozvoja a jej prevedenie je celkovo vyrazne kriticky, ale na podrobnejsie stanoviska tu nie je velky priestor. Pripadne sa mozeme o tejto veci blizsie porozpravat osobne na vyhodnoteni konferencie.
Zelam vela uspechov ;)
Dakujem za obsiahlu odpoved, rad si s Vami o tejto problematike podiskutujem na vyhodnoteni, ak mi okolnosti umoznia zucastnit sa. Prajem vela uspechov
samostatnost-nezavislost
Čau Andrej .. naozaj vyborne spracovane.. som rad, ze sa na tomto fore prezentuje takato studia.. predsa len moznosti, ktore ponuka prave veda a rozvoj technologii vseobecne, by mali byt jednou z priorit akymi sa posilni ekonomika ci uz v ramci jednotlivych regionov, alebo uzemnych celkov.
Predsa len mam otazku... aky je tvoj nazor na zabezpecenie nezavislosti /samostatnosti jednotlivych uzemnych celkov ked jednotlive regiony su tak individualne, nie vsade je mozno rozvijat turisticky ruch, nie vsade je mozne postavit technologicky park, niektore oblasti su menej zaujimave pre investora atd atd .. akym sposobom potom je mozne zabezpecit nezavislost jedneho ci druheho uzemneho celku tak aby nevznikali priepastne ekonomicke rozdiely, je vobec mozne uvazovat v ramci takejto studie o pojme „nezavislost, resp. samostatnost“??
otazka
Ahoj Andrej, gratulujem k prinosnemu a prehladnemu spracovaniu aktualnej problematiky. Ako je to so ziskavanim domacich vs. zahranicnych investicii?
Maju rovnaku sancu na ziskanie financii mensie samospravy ako tie vacsie?
Zavisi ziskavanie investicii od miestneho zastupitelstva, starostu a pod? Ak su v niektorych obciach uplne neschopni ludia...nemohla by nejaka akcnejssia skupina v jednej obci spravovat aj susednu?
Maju vacsiu sancu na ziskanie investicii obce, skoly a pod....prave tie, ktore maju romskych spoluobcanov?
Neinvestuje sa skor do tych oblasti, kde je uz aky taky rozvoj - myslim tym ...tam, kde su uz nejake pracovne miesta vytvorene....ako tam, kde este nic nie je? Nie kazda oblast je previazana na dialnice, takze tym padom je znizena sanca na prilakanie investorov?
Dakujem za odpovede a prajem vela uspechov :)
Re: otazka
Ahoj Barborka :) ...dakujem za otazky...
Problematika ziskavania domacich vs. zahranicnych investicii je postavena prioritne na otazke dostupnosti zdrojov na investovanie doma vs. v zahranici. O zahranicnych investiciach pocuvame najma preto, ze doma nemame tolko velkych a „bohatych“ firiem, aby si mohli dovolit postavit vyrobne prevadzky formatu automobiliek a pod. Napriek tomu je jasne, ze zahranicna investicia spusti kumulacny proces, v ktorom investuju aj mensie domace slovenske firmy. Suhrnne tak prevazuju domace nad zahranicnymi investiciami, len nie su natolko koncentrovane. Sance na ziskanie financii z investicie nie su rovnake pre vsetky obce. V otazkach su spomenute viacere faktory, ktore na to vplyvaju. Velkost je vyznamnym faktorom. Spravidla vacsie mesta ziskavaju viac investicii ako mensie. Dovodom su najma aglomeracne efekty, vacsi pracovny trh, vacsia siet dodavatelov, vacsi spotrebny trh, lepsia vybavenost infrastrukturou, kvalifikovanejsia pracovna sila atd. Faktor dopravnej dostupnosti je nemenej dolezity. Sucasne postupy vo vyrobe, ktore uprednostnuju just in time procesy si vyzaduju napojenost na kvalitnu dopravnu siet. Taketo rychle dodavky nedokazu zabezpecit zeleznice, preto su dialnice mimoriadne vyznamne. Takze investicie do vyrobnych zavodov su velmi uzko prepojene s dialnicnou sietou resp. sietou ciest pre motorove vozidla. Investovanie do oblasti rozvinutych vs. upadkovych sa neda uplne generalizovat. Niektore obzvlast vysoko technologicky narocne odvetvia a odvetvia s poziadavkami na kvalifikovanu pracovnu silu smeruju skor do oblasti s urcitym stupnom rozvoja, kym odvetvia s poziadavkami menej kvalifikovanej, dostupnej a lacnej pracovnej sily casto vyhladavaju prave menej rozvinute oblasti, ak splnaju zakladne poziadavky na dopravnu infrastrukturu.
Faktor osobnosti primatora/starostu a kvality manazmentu samospravy je velmi vyznamnym bodom. Prave predstavitelia samosprav urcuju, riadia a vykonavaju klucove cinnosti spojene s rozvojom obce. Zname su dobre i zle priklady takehoto riadenia. Prevzatie kontroly nad susednou obcou vsak nie je mozne. Jediny sposob zmeny spociva vo volbach a vymene sucasneho politickeho osadenstva za nejake lepsie, ak je take k dispozicii. V pripade malych a neefektivnych obci sa uz dlhodobo hovori o procesoch integracie do vacsich a efektivnejsich jednotiek, co je vsak zalozene na baze dobrovolnosti, a preto k takymto procesom dochadza len zriedkavo. Otazkou zostava, ci by bola prospesna nasilna integracia, s ktorou mame negativne skusenosti z cias socializmu. A napokon romski spoluobcania a investicie. Legislativa o podpore rozvoja zaostavajucich regionov nerozlisuje a nemoze rozlisovat regiony na etnickej baze, zvyhodnovane pri podpore rozvoja su regiony s vysokou mierou nezamestnanosti.
A podobne zelam vela uspechov ;)
Re: Re: otazka
Dakujem, ANDREJKO, za vycerpavajucu odpoved ;) Nech sa darí ;)
otazka
Dobry den!
CHcel by som sa opytat, co si myslite o limitacie europskych dotacii pre hlavne mesta a organizacie v nich sidliace? Dakujem
Re: otazka
Dobry den, dakujem za otazku.
Problematika europskych fondov (ak sa nimi rozumeju europske dotacie) velmi uzko suvisi s problematikou miestneho ekonomickeho rozvoja, napriek tomu, ze cielom tychto fondov je predovsetkym regionalny rozvoj. Opravnenymi subjektmi na ich cerpanie su aj miestne samospravy (mesta a vidiecke obce, pripadne mestske casti BA a KE). Europske fondy predstavuju siroku paletu zdrojov a nastrojov, ale v zasade sa nelimituju specialnym sposobom pre hlavne mesta. Opravnenost na cerpanie prostriedkov sa urcuje podla ekonomickych parametrov (najma HDP na obyv., v pripade ERDF nemoze HDP na obyv. presiahnut 75% priemeru krajin EU) v regionoch NUTS 2 urovne alebo celych statoch. Iba europska iniciativa JESSICA smeruje specialne do mestskych oblasti. Hlavne mesta a organizacie v nich sidliace su bud samostatnymi regionmi NUTS 2 alebo su sucastou sirsieho zazemia, ktore spravidla patri medzi najvyspelejsie casti krajin (tak ako je to v pripade SR NUTS 2 region Bratislavsky kraj), preto vacsinou nemaju narok na cerpanie prostriedkov z Europskeho fondu regionalneho rozvoja, ale mozu cerpat napr. prostriedky z inych fondov ( ESF alebo KF) ktore su urcene na financovanie inych zamerov europskej strukturalnej a koheznej politiky. Z pohladu logiky tejto politiky si myslim, ze je taketo nastavenie spravne, pretoze chceme strukturalnou politikou podporovat najma zaostavajuce regiony. Krajiny vsak pri cleneni svojich uzemi do regionov na stupni NUTS 2 casto postupovali mimoriadne pragmaticky a nie celkom logicky. Napr. na Slovensku mame 4 NUTS 2 regiony - Vychodne Slovensko (KE a PO kraj), Stredne Slovensko (BB a ZA kraj), Zapadne Slovensko (TN, TT a NR kraj) a ako samostatny NUTS 2 region vystupuje Bratislavsky kraj. Bolo by logicke, aby bol Bratislavsky kraj zahrnuty do Zapadneho Slovenska a TN kraj pripadne presunuty do Stredneho Slovenska, pretoze dimenzie takychto jednotiek su neporovnatelne. Vyclenenim BA sme ale zabezpecili, aby kraje TT, TN a NR boli ako cele opravnenymi poberatelmi prostriedkov z ERDF, ale v ramci BA kraja je na druhej strane skutocne vyrazne vyspelym len uzemie hlavneho mesta, kym okolite obce a mesta vacsinou zapasia s podobnymi problemami ako obce a mesta v NUTS 2 Zapadne Slovensko, pricom spolu s BA nie su opravnene poberat prostriedky z ERDF. Takyto system sa teda casto spaja s mnohymi neefektivnymi dosledkami. Moj osobny pohlad na cely system europskej politiky regionalneho rozvoja a jej prevedenie je celkovo vyrazne kriticky, ale na podrobnejsie stanoviska tu nie je velky priestor. Pripadne sa mozeme o tejto veci blizsie porozpravat osobne na vyhodnoteni konferencie.
Zelam vela uspechov ;)
Re: Re: otazka
Perfektná odpoved !!!
Re: Re: otazka
Dakujem za obsiahlu odpoved, rad si s Vami o tejto problematike podiskutujem na vyhodnoteni, ak mi okolnosti umoznia zucastnit sa. Prajem vela uspechov