Vážená pani magisterka, v úvode môjho vstupu mi dovoľte Vás pozdraviť. Veľmi pekný a hodnotný príspevok. Konferencia sa postupne dostáva do svojej záverečnej fázy trvania a organizátori konferencie ma požiadali, aby som položil účastníkom otázky na diskusiu. Každému účastníkovi položím rovnaké všeobecné otázky, a potom podľa príslušnej odpovede budú príp. smerovať špecificky ďalšie.
Pre ľudskú spoločnosť je práca v základnom (fundamentálnom) výskume veľmi dôležitá činnosť. V základnom výskume však nikto nevie dopredu povedať, aký profit z toho bude. Udáva však úroveň získaných výsledkov vo výskume aplikovanom, ktorý na ten základný výskum nadväzuje. Niektoré z objavov nájdu svoje uplatnenie v praxi (v technológiách, priemysle) „okamžite“, iné vedecké poznatky až po istej kratšej či dlhšej dobe. Príkladom takého objavu by mohol byť tzv. pozitrónový emisný tomograf (zariadenie PET kamera na identifikáciu zhubných nádorov v organizme), ktorý je produktom základného výskumu (antičastica k elektrónu pozitrón bola objavená niekedy v 40. rokoch min. st.; ale praktické použitie (v medicíne) to našlo až po cca 50-60. rokoch (v 90. rokoch a dnes)). No napriek tomu, uplatnenie v praxi dosiahnutých výsledkov z aktivity niektorých výskumníkov je len sotva možné. Ak je to možné, mohli by ste prosím priblížiť ostatným, aj menej zainteresovaným účastníkom, aký je impakt (výstup) Vami dosiahnutých výsledkov pre prax? V čom (resp. kde; uveďte aspoň 1 oblasť) vidíte možné využitie výsledkov Vášho výskumu (a s tým súvisiacej Vami vynaloženej energie a času a financií) v každodennej praxi (v priemysle, pre život, pre dobro človeka)?. Ďakujem za odpoveď.
Odpoviem parafrázou: „Keď chceš účinne bojovať proti svojmu nepriateľovi, musíš ho dobre poznať“. Oblasť kde vidím jedno z potenciálnych uplatnení výsledkov nášho výskumu v praxi, je boj proti hmyzím škodcom. Len dokonalá znalosť vývinových procesov hmyzu, umožňuje zasiahnuť v tom najcitlivejšom mieste. A takým je napr. aj zvliekanie kutikuly, ktoré má pre jedinca, v prípade zlyhania, fatálne následky. Náš primárny záujem však rozhodne nie je táto oblasť, lebo tak ako všetko ostatné živé, aj hmyz tu má svoje miesto a je úplne prirodzenou súčasťou nášho ekosystému. Navyše nie som zástancom takýchto prístupov, pokiaľ nie je možné selektívne zasiahnuť len populáciu škodcov, ale celú škálu, v danom čase a na danom mieste prítomných (aj užitočných, alebo neškodných) druhov hmyzu. Primárnym zámerom nášho výskumu je pochopenie toho, čo sa deje vo vnútri buniek, ktorých správne a bezchybné fungovanie podmieňuje správne a bezchybné fungovanie celého organizmu. Vďaka nášmu výskumu teda pravdepodobne zo sveta neodstránime hlad, ani nevyliečime rakovinu, každopádne možno prispejeme k pochopeniu elementárneho princípov fungovania organizmu, čo by v konečnom dôsledku mohlo pomôcť aj pri odhalení príčin rôznych porúch a ochorení u človeka.
Vážená pani magisterka
Vážená pani magisterka, v úvode môjho vstupu mi dovoľte Vás pozdraviť. Veľmi pekný a hodnotný príspevok. Konferencia sa postupne dostáva do svojej záverečnej fázy trvania a organizátori konferencie ma požiadali, aby som položil účastníkom otázky na diskusiu. Každému účastníkovi položím rovnaké všeobecné otázky, a potom podľa príslušnej odpovede budú príp. smerovať špecificky ďalšie.
AD1:
Dovoľte mi opýtať sa Vás, čo bol hlavný činiteľ, ktorý rozhodol o tom, že sa venujete práve tej oblasti, ktorej sa venujete? Ďakujem za odpoveď.
AD2:
Pre ľudskú spoločnosť je práca v základnom (fundamentálnom) výskume veľmi dôležitá činnosť. V základnom výskume však nikto nevie dopredu povedať, aký profit z toho bude. Udáva však úroveň získaných výsledkov vo výskume aplikovanom, ktorý na ten základný výskum nadväzuje. Niektoré z objavov nájdu svoje uplatnenie v praxi (v technológiách, priemysle) „okamžite“, iné vedecké poznatky až po istej kratšej či dlhšej dobe. Príkladom takého objavu by mohol byť tzv. pozitrónový emisný tomograf (zariadenie PET kamera na identifikáciu zhubných nádorov v organizme), ktorý je produktom základného výskumu (antičastica k elektrónu pozitrón bola objavená niekedy v 40. rokoch min. st.; ale praktické použitie (v medicíne) to našlo až po cca 50-60. rokoch (v 90. rokoch a dnes)). No napriek tomu, uplatnenie v praxi dosiahnutých výsledkov z aktivity niektorých výskumníkov je len sotva možné. Ak je to možné, mohli by ste prosím priblížiť ostatným, aj menej zainteresovaným účastníkom, aký je impakt (výstup) Vami dosiahnutých výsledkov pre prax? V čom (resp. kde; uveďte aspoň 1 oblasť) vidíte možné využitie výsledkov Vášho výskumu (a s tým súvisiacej Vami vynaloženej energie a času a financií) v každodennej praxi (v priemysle, pre život, pre dobro človeka)?. Ďakujem za odpoveď.
Re: AD2:
Odpoviem parafrázou: „Keď chceš účinne bojovať proti svojmu nepriateľovi, musíš ho dobre poznať“. Oblasť kde vidím jedno z potenciálnych uplatnení výsledkov nášho výskumu v praxi, je boj proti hmyzím škodcom. Len dokonalá znalosť vývinových procesov hmyzu, umožňuje zasiahnuť v tom najcitlivejšom mieste. A takým je napr. aj zvliekanie kutikuly, ktoré má pre jedinca, v prípade zlyhania, fatálne následky. Náš primárny záujem však rozhodne nie je táto oblasť, lebo tak ako všetko ostatné živé, aj hmyz tu má svoje miesto a je úplne prirodzenou súčasťou nášho ekosystému. Navyše nie som zástancom takýchto prístupov, pokiaľ nie je možné selektívne zasiahnuť len populáciu škodcov, ale celú škálu, v danom čase a na danom mieste prítomných (aj užitočných, alebo neškodných) druhov hmyzu. Primárnym zámerom nášho výskumu je pochopenie toho, čo sa deje vo vnútri buniek, ktorých správne a bezchybné fungovanie podmieňuje správne a bezchybné fungovanie celého organizmu. Vďaka nášmu výskumu teda pravdepodobne zo sveta neodstránime hlad, ani nevyliečime rakovinu, každopádne možno prispejeme k pochopeniu elementárneho princípov fungovania organizmu, čo by v konečnom dôsledku mohlo pomôcť aj pri odhalení príčin rôznych porúch a ochorení u človeka.