Cievne mozgové príhody (CMP), ktoré sú až v 80-85% prípadov spôsobené ischémiou, stále predstavujú druhú najčastejšiu príčinu úmrtia nie len u nás, ale aj vo vyspelých západných krajinách. Sú významným zdravotníckym a sociálno-ekonomickým problémom. Existujú však obmedzenia možnosti liečby, pretože intervencia tkanivového aktivátora plazminogénu (tPA) je časovo obmedzená. V súčasnosti je veľmi sľubnou neuroprotektívnou terapiou metóda vzdialeného ischemického postkondicionovania (RIPostC), ktorá spočíva v navodení ischemickej tolerancie ischémiou vzdialeného orgánu či končatiny, čím dochádza k endogénnej stimulácií rôznych neuroprotektívnych mechanizmov. Napriek mnohým pozitívnym účinkom existujú faktory, ktoré obmedzujú účinnosť RIPostC v klinickej praxi, ako je vek, pohlavie, obezita a pod. Preto sa súčasná medicína zameriava na bunkovú terapiu, konkrétne na využitie sekretómov, ktoré majú významnú parakrínnu funkciu. Existujú presvedčivé dôkazy, že kondicionovaním sprostredkovaná neuroprotekcia sa môže prenášať prostredníctvom sekretómov odvodených z krvných buniek, ktoré týmto spôsobom poskytujú externý zdroj neuroprotekcie. Naše predošlé výsledky zamerané na výskum neuroprotekcie sprostredkovanej navodením ischemickej tolerancie pomocou RIPostC poukazujú na limitujúcu účinnosť RIPostC pri poskytovaní ochrany u obéznych zvierat. V súčasnej práci sme preto testovali alternatívu: krvné elementy, ktoré boli endogénne stimulované RIPostC intervenciou u štíhlych samcov kmeňa albinotických potkanov Wistar vo veku 12-týždňov a následne intravenózne aplikované obéznym potkanom kmeňa Zucker diabet fatty po vyvolaní 90 minútovej fokálnej ischémie (middle cerebral artery occlusion – MCAO). Biologický materiál obéznych tolerantných zvierat bol analyzovaný za účelom stanovenia rozsahu infarktového ložiska a jednovláknových zlomov molekuly DNA. Výsledky tejto štúdie poukazujú na fakt, že sekretómy získané z krvných buniek od tolerantných potkanov významne znížili objem infarktu u ZDF potkanov vystavených MCAO o takmer 57% (129,7 ± 16,4 mm3) v porovnaní s neliečenou skupinou obéznych zvierat (203,2 ± 19,56 mm3). Okrem toho boli v tejto štúdii objavené antioxidačné vlastnosti sekrétu krvných buniek. Sekretómy preukázali schopnosť znižovať oxidačný stres v periférnej krvi obéznych zvierat inhibíciou fragmentácie jednovláknových zlomov DNA v periférnych lymfocytoch o približne 87 %. Tieto výsledky dokazujú skutočnosť, že sekretómy disponujú významným neuroprotektívnym účinkom na modeli fokálnej ischémie mozgu.
Táto práca bola realizovaná vďaka finančnej podpore grantov: VEGA 2/0073/21, VEGA 2/0096/22, APVV-21-0069.
Dobrý deň p. Klaudia,
Dobrý deň p. Klaudia, blahoželám k peknej práci. Rada by som sa opýtala či poznáte alebo akou metódou ste stanovili zloženie sekretómu, ktorý ste použili. Ďakujem.
Dobrý deň, ďakujem za otázku.
Dobrý deň, ďakujem za otázku. V našej predchádzajúcej štúdií, ktorá je úspešne publikovaná (Bonová et al. 2020) sme stanovovali proteínový profil krvných sekretómov tolerantných potkanov pomocou hmotnostnej spektrometrie MALDI. Tolerantné sekretómy zdieľali štyri jedinečné spoločné proteíny a to komplement C3, komplement C4 a najčastejšie sa vyskytujúci proteín D-3- fosfoglycerátdehydrogenáza (PHGDH). Tento enzým katalyzuje rozhodujúci krok smerom k de novo syntéze serínu, ktorý zohráva rozhodujúcu úlohu vo vývoji a funkcii neurónov. Štvrtým a veľmi zaujímavým identifikovateľným proteínom bol tzv. haptoglobín. Väčšina súčasných informácií o haptoglobíne sa týka predovšetkým jeho úlohy ako proteínu viažúceho hemoglobín alebo ako antioxidantu. Nedávna štúdia však preukázala, že podávanie haptoglobínu počas postischemickej obnovy signifikantne zlepšilo funkčné výsledky vrátane prežívania, zlepšenia motorických funkcií a poškodenia mozgu a to väzbou na hemoglobín 1 a moduláciou polarizácie makrofágov/mikroglií. Tieto zistenia naznačujú potenciál haptoglobínu ako nového neuroprotektívneho terapeutického cieľa pre ischemicko-reperfúzne poškodenie mozgu.
Dobry den pani doktorka,
Dobry den pani doktorka, chcela by som sa opytat, aky pocet potkanov ste mali v jednotlivych skupinach? A druha moja otazka nadvazuje na otazku pani dr. Michalovej: "ci poznate zlozenie sekretomu, ktory ste pouzili", ..Ak ano, ci v buducnosti planujete resp. ste aj porovnavali rozdiely v expresii jednotlivych (vybranych) proteinov sekretomu medzi skupinami potkanov? dakujem za odpoved :)
Dobrý deň p.doktorka, ďakujem
Dobrý deň p.doktorka, ďakujem pekne za otázku. V našom experimente bolo použitých 7 potkanov pre každú skupinu (kontrolná, ischemická-netolerantná, tolerantná) pre oba kmene potkanov (ZDF, Wistar).
Ako som uviedla v odpovedi na otázku od dr. Michalovej, hmotnostnou spektrometriou MALDI sme stanovili proteínový profil tolerantných zvierat s výsledkom analýzy niekoľkých zaujímavých proteínov. MALDI analýza nám však umožnila iba kvalitatívnu analýzu daných proteínov, takže rozdiely v expresii týchto proteínov medzi jednotlivými skupinami nám zatiaľ nie sú známe. Avšak kvantitatívna analýza proteínového profilu sekretómov je predmetom našej práve prebiehajúcej štúdie.