Vplyv melatonínu na neuroplasticitu prenatálne ožiarených zvierat

Vplyv melatonínu na neuroplasticitu prenatálne ožiarených zvierat

Celkové hodnotenie

Vedecká práca
100%
Prevedenie (dizajn)
90%
Diskusná interakcia
80%
PoužívateľVedecká prácaDizajnDiskusná interakcia
Dr. Natália Pipová100%60%-
RNDr. Erika Kellerová PhD.100%100%-
Mgr. Kristina Hasáková100%100%100%
Tereza Goliaš100%100%60%
ISBN: 978-80-972360-0-7

Vplyv melatonínu na neuroplasticitu prenatálne ožiarených zvierat

Terézia Kisková1 , Natália Pipová , Andrea Štafuriková , Diana Kukeľová , Diana Pacaková , Katarína Vilhanová , Erika Bajna2 , Beňadik Šmajda
1 Univerzita Pavla Jozefa Šafárika, Košice, Slovensko
2 Lekárska Univerzita vo Viedni, Viedeň, Rakúsko
terezia.kiskova@upjs.sk

Melatonín sa ako prírodná látka vyskytuje v niektorých rastlinách, napr. banánoch či ryži, ale je to predovšetkým hormón produkovaný epifýzou. Počas dospelosti sa zapája do regulácie tvorby nových nervových buniek v hipokampe. Cieľom našej práce bolo analyzovať účinky perorálne podávaného melatonínu na neurogenézu a neuroplasticitu prenatálne ožiarených dospelých samcov kmeňa Wistar. Na výskum sme použili spolu 37 dvojmesačných zvierat, rozdelených do štyroch experimentálnych skupín. C slúžila ako kontrolná skupina (n = 7) a MEL (n = 10) ako skupina s denne čerstvo pripravovaným a podávaným melatonínom (20mg/l vodného roztoku; ad libitum) po dobu jedného mesiaca v tmavej fáze dňa. Matky zvierat z experimentálnych skupín C a MEL boli v 17. dni gravidity zdanlivo ožiarené. IR skupina (n = 10; celotelová dávka 1Gy aplikovaná matke v 17. dni gravidity) bola tvorená prenatálne ožiarenými neliečenými samcami a IR+MEL (n = 10) prenatálne ožiarenými samcami, ktoré denne dostávali melatonín, rovnako ako v MEL skupine. Po transkardiálnom preplachu boli mozgy zvierat odvážené a postfixované. Imunohistochemicky sme označili proliferujúce (BrdU pozitívne) bunky v subgranulárnej zóne a hiluse a tiež zrelé neuróny (NeuN pozitívne bunky) v granulárnej (GCL) a pyramidálnej (CA1 zóna) bunkovej vrstve hipokampu. Pomocou softvérov Image Tool (BrdU pozitívne bunky) a HistoQuest (NeuN pozitívne bunky) sme kvantitatívne vyhodnotili počet jednotlivých bunkových typov v príslušných štruktúrach mozgu. Ako sme očakávali, váhy mozgov prenatálne ožiarených zvierat boli signifikantne nižšie (P<0.01). Súčasne sme v skupine IR a IR+MEL pozorovali mierne zníženie počtu BrdU pozitívnych buniek v subgranulárnej zóne a výrazné zníženie v oblasti hilusu (P<0.001). Melatonín (IR+MEL vs IR) bol schopný významne zvýšiť počet proliferujúcich buniek po ožiarení (P<0.05) a mierne aj počet zrelých neurónov (NeuN pozitívnych) v pyramidálnej (CA1) aj granulárnej (GCL) bunkovej vrstve. Chronické podávanie melatonínu prenatálne ožiareným zvieratám podporilo neurogenézu v hipokampe bez výrazného ovplyvnenia počtu zrelých neurónov.

Poďakovanie: 

Podporené grantovým systémom VEGA (1/0292/12).

Zdroje: 

Diskusia

Dobry den, chela by som sa Vas opytat, ci je z literatury zname, akym sposobom/ resp. akym mechanizmom je melatonin schopny ovplyvnit pocet proliferujucich buniek u zvierat po oziareni? Dakujem velmi pekne za Vasu odpoved a prajem vela uspechov vo vasej praci.

Melatonín je známy antioxidant, ktorý vďaka svojim antioxidačným vlastnostiam vychytáva voľné radikály kyslíka a dusíka. Práve preto sa často opisuje aj ako látka proti starnutiu, pretože chráni bunky pred oxidačným stresom, spôsobujúcim starnutie buniek. Vychytávaním voľných radikálov však vytvára aj priestor pre správne fungovanie molekulárnych procesov, akými sú napr. proliferácia nervových buniek = neurogenéza. Melatonín má protektívne účinky aj v procesoch zrenia nervových buniek a ako látka s popísanými protizápalovými účinkami dokáže potlačiť aj zápalové procesy, ktoré sú často sprievodným javom rôznych ochorení.