Vplyv testosterónu na imunitný systém

Vplyv testosterónu na imunitný systém

Celkové hodnotenie

Vedecká práca
100%
Prevedenie (dizajn)
100%
Diskusná interakcia
100%
PoužívateľVedecká prácaDizajnDiskusná interakcia
Miroslav Ferko100%100%-
RNDr. Martin Benej100%100%-
RNDr. Katarína Jašková100%100%-
Mgr Janka Murínová100%100%-
RNDr. Lucia Lichvárová100%100%-
Mgr. Veronika Farkašová PhD.100%100%100%
Mgr. Barbora Kaločayová PhD.100%100%100%
ISBN: 978-80-970712-6-4

Vplyv testosterónu na imunitný systém

Zuzana Kaňková1 , Monika Okuliarová , Michal Zeman2
1 Katedra živočíšnej fyziológie a etológie, Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského, Bratislava, Slovenská republika
2 Ústav biochémie a genetiky živočíchov, Slovenská akadémia vied, Ivanka pri Dunaji, Slovenská republika
kankova@fns.uniba.sk

Pohlavné hormóny sú okrem iných účinkov spájané aj s pohlavnými rozdielmi v imunokompetentnosti organizmu. Vo všeobecnosti sú ženské pohlavné hormóny spájané so stimuláciou imunitných reakcií, zatiaľ čo testosterón, ako hlavný samčí hormón, je považovaný za imunosupresívny. V rámci evolučných teórií má významné postavenie hypotéza imunokompetenčného hendikepu, ktorá predpokladá, že len samce s dobrou imunitou si môžu dovoliť výrazné sekundárne pohlavné znaky podmienené imunosupresívnym testosterónom. Táto teória viedla k početným výskumom účinku zvýšených hladín testosterónu na imunitný systém najmä u aviárnych modelov. Väčšina experimentov u dospelých samcov potvrdila negatívny dopad testosterónu na imunitný systém. Menej jednoznačné výsledky priniesol výskum účinku maternálneho testosterónu, prenášaného samicami do vajcového žĺtka, na imunitný systém mláďat. Maternálny testosterón je považovaný za jeden z mediátorov epigenetických mechanizmov, keďže sa jeho hladiny menia v závislosti od podmienok prostredia, ktorým je samica vystavená počas jeho depozície a následne môže ovplyvňovať fenotypické prejavy mláďat ako napríklad rýchlosť rastu, správanie, či sekundárne pohlavné znaky. V rámci nášho výskumu sme sa sústredili na zhodnotenie účinkov geneticky determinovaných hladín maternálneho testosterónu na imunitný systém mláďat, pričom sme využili unikátny model prepelíc japonských selektovaných na vysoký (HET) a nízky (LET) obsah testosterónu vo vajcovom žĺtku. Sledovali sme viacero úrovní imunitnej odpovede, a to bunkovú imunitnú odpoveď po subkutánnom podaní fytohemaglutinínu a akútnu fázu imunitnej odpovede po intraperitoneálnom podaní lipopolysacharidu. Prvé pokusy prebiehali za bazálnych podmienok s neobmedzeným prístupom k potrave. Keďže sme v týchto experimentoch nezaznamenali zhoršenú imunitnú odpoveď u jedincov HET línie, v nasledujúcich experimentoch sme podrobili prepelice oboch línií miernej kvantitatívnej a následne silnej kvalitatívnej potravovej reštrikcii. Hoci obidve reštrikcie ovplyvnili fyziologický stav mláďat, potravová reštrikcia nespôsobila zhoršenú imunitnú reakciu u HET línie v porovnaní s mláďatami LET línie. V skratke, naše výsledky nenaznačujú výrazný imunosupresívny efekt genetickej selekcie pre vyšší maternálny testosterón na imunitnú odpoveď mláďat, či už v optimálnych podmienkach alebo v prostredí s obmedzenou dostupnosťou potravových zdrojov. Preto sa ukazuje, že je dôležité rozlišovať medzi akútnym aktivačným pôsobením testosterónu u dospelých jedincov a organizačnými účinkami počas citlivých embryonálnych fáz vývinu. Maternálne vplyvy môžu byť navyše modulované inými faktormi, ako sú napríklad skoré postnatálne podmienky prostredia alebo ďalšie imunoaktívne látky deponované do vajcového žĺtka. 

Poďakovanie: 

Práca bola podporená grantami APVV 0047-10 a VEGA 1/0686/12.

Zdroje: 

Diskusia

Chcela by som sa spytat kedy ste robili pokusy s LPS a fytohemaglutininom, ake stare boli prepelice? Pozorovali ste aj nejake odlisnosti v spravani mladat, alebo v inych parametroch? Ake dalsie latky, ktore su deponovane do zltka mozu ovplyvnovat IS postnatalne? Dakujem :)

V prvých dvoch pokusoch sme robili LPS aj PHA testy okolo 12. dňa veku zvierat. V poslednom pokuse tieto dva testy robili s týždňovým rozostupom, takže PHA vo veku 13 dní a LPS o týždeň neskôr (19./20. deň).
Konkrétne pri týchto experimentoch sme nerobili behaviorálne testy, ale jedna časť nášho tímu sa venuje práve behaviorálnej typizáciu týchto dvoch línií. Ukazujú sa rozdiely v sociálnom, sexuálnom správaní, ale ešte nie sú experimenty ukončené, takže ťažko vyvodzovať závery.
Čo sa týka imunologicky aktívnych látok, tak sú to hlavne maternálne protilátky a antimikrobiálne proteíny, ktoré majú potenciál ovplyvniť IS. Ale môžu to byť aj antioxidanty, poprípade ďalšie hormóny, ktoré sa dostávajú do vajca.

V prvých dvoch pokusoch sme robili LPS aj PHA testy okolo 12. dňa veku zvierat. V poslednom pokuse tieto dva testy robili s týždňovým rozostupom, takže PHA vo veku 13 dní a LPS o týždeň neskôr (19./20. deň).
Konkrétne pri týchto experimentoch sme nerobili behaviorálne testy, ale jedna časť nášho tímu sa venuje práve behaviorálnej typizáciu týchto dvoch línií. Ukazujú sa rozdiely v sociálnom, sexuálnom správaní, ale ešte nie sú experimenty ukončené, takže ťažko vyvodzovať závery.
Čo sa týka imunologicky aktívnych látok, tak sú to hlavne maternálne protilátky a antimikrobiálne proteíny, ktoré majú potenciál ovplyvniť IS. Ale môžu to byť aj antioxidanty, poprípade ďalšie hormóny, ktoré sa dostávajú do vajca.

Dakujem za odpovede. Este by ma zaujimalo ci ste dany vek vybrali zamerne z nejakeho konkretneho dovodu. Tiez ma zaujal vysledok studie, ktory uvadzas na slide 6 (Rutkovska a kol.) - naznacuje ze u samic ma maternalny testosteron stimulacny ucinok na IS?

Áno, v práci Rutkoska a kol., 2007 bola popísaný sex-dependentný účinok maternálneho testosterónu. Zatiaľ čo testosterónom ovplyvnené samce mali zníženú bunkovú imunitnú odpoveď, u samíc bola pozorovaná stimulácia. My sme v našich výskumoch zatiaľ nepozorovali výrazné rozdiely medzi pohlaviami.

A ešte k tomu časovému intervalu... V tomto veku by už zvieratá mali byť schopné tvoriť vlastné protilátky a celkovo by už mali mať rozvinutú vlastnú imunitnú odpoveď.

Dobrý deň Zuzka! Veľmi pekná prezentácia! :) Ja by som sa chcela opýtať úplne laické otázky, že prečo ste odoberali krv tak skoro (po 3 hodinách) po podaní LPS? LPS môže tak rýchlo účinkovať na tvorbu Ig a kortikosterónu? Aj u prepelíc je dominantným stresovým hormónom kortikosterón? Ďakujem pekne!

Dobrý deň,
v týchto experimentoch sme mali záujem o stanovenie akútnej imunitnej odpovede, ktorá musí byť v organizme veľmi rýchla. V predchádzajúcich štúdiách sme stanovili vhodný časový interval, práve aby vyhovoval pre meranie hladín plazmatického kortikosterónu (aj u prepelíc predstavuje dominantný stresový hormón) a pomeru heterofilov k lymfocytom. Oba tieto parametre nám umožňujú zhodnotiť reakciu organizmu na imunologický stres. Čo sa týka účinku na imunoglobulíny. V prezentovaných experimentoch sme merali len nešpecifické celkové protilátky. Teraz momentálne pracujeme na zhodnotení špecifickej protilátkovej odpovede, kde už samozrejme treba dlhší časový interval (cca 8 dní).