Infarkt myokardu alebo srdcová myokardiopatia je najčastejšou príčinou mobidity a mortality na celom svete. V súčasnosti „jedinou funkčnou liečbou“ je transplantácia srdca, ktorá je spojená s istými obmedzeniami (darcovstvo či odmietnutie orgánu) (1). Jednou z možností terapeutickej medikácie je využitie kmeňových buniek s pluripotentným charakterom. Tieto bunky vznikajú počas I. štádia embryonálneho vývoja a prežívajú až do dospelosti ako populácia veľmi malých embryonálnych s charakterom kmeňových buniek (Very Small Embryonic-Like Stem Cells - VSELs) (2).  Štúdie ukazujú, že VSELs sa mobilizujú v periférnej krvi počas poškodenia tkanív alebo orgánov, čo môže mať prognostický význam napr. pri mŕtvici, infarkte myokardu a.i. Za ustálených podmienok sa VSELs môžu podieľať na procese regenerácie a reparácií orgánových poranení. Tieto vzácne populácie buniek sa vyznačujú primitívnou morfológiou a relatívne malou veľkosťou. Izolácia VSELs je založená na FACS analýze využívajúcej „gating“ stratégiu, ich malú veľkosť, expresiu  pluripotentných kmeňových buniek (Oct-4, Nanog a SSEA-1), povrchových (CXCR4, CD133, Sca-1, CD34) znakov a absenciu hematopoetických (lin, CD45) markerov (3).  

Možnosť autológnej VSELs liečby predstavuje potenciálny prínos pre ich využitie v regeneratívnej medicíne bez žiadnych etických a morálnych dilém.