Vzdialené kondicionovanie nepredstavuje efektívnu formu neuroprotektívnej terapie u obéznych potkanov po ischémii mozgu

Vzdialené kondicionovanie nepredstavuje efektívnu formu neuroprotektívnej terapie u obéznych potkanov po ischémii mozgu

Celkové hodnotenie

Vedecká práca
92%
Prevedenie (dizajn)
92%
Diskusná interakcia
91%
PoužívateľVedecká prácaDizajnDiskusná interakcia
PharmDr. Zuzana Michalová PhD.100%100%100%
RNDr. Kamila Fabianová PhD.100%100%100%
RNDr. Erika Kellerová PhD.100%100%100%
MVDr. Eva Székiová PhD.100%100%100%
RNDr. Katarína Kiss Bimbová PhD.100%100%100%
RNDr. Jana Fedorová PhD.100%100%100%
RNDr. Jana Končeková PhD.100%100%100%
RNDr. Tomáš Kuruc PhD.100%100%100%
Ing. Veronika Šamajová100%100%100%
Mgr. Lukáš Ihnacik 100%100%-
ISBN: 978-80-972360-8-3

Vzdialené kondicionovanie nepredstavuje efektívnu formu neuroprotektívnej terapie u obéznych potkanov po ischémii mozgu

Klaudia Petrová1 , Jana Končeková , Miroslav Gottlieb , Petra Bonová ,
1 Neurobiologický ústav Biomedicinského centra SAV, v.v.i., Košice, Slovensko
petrova@saske.sk

Cievne mozgové príhody (CMP) predstavujú v súčasnosti najčastejšiu príčinu predčasnej invalidity pacientov a celosvetovo druhú najčastejšiu príčinu úmrtnosti. Incidencia CMP narastá s vekom a približne 75% klinicky potvrdených prípadov CMP postihuje osoby staršie ako 65 rokov (1). Podľa údajov z registrov monitorujúcich prípady CMP stúpa tiež percento pacientov s výskytom rizikových faktorov, ktoré priamo alebo nepriamo zvyšujú pravdepodobnosť vzniku tohto ochorenia. Obezita je nespochybniteľne jedným zo závažných rizikových faktorov pre vývoj a progresiu CMP (2). Od roku 1996, kedy bola oficiálne schválená liečba ischemických stavov aplikáciou tkanivového plazminogénu, bol v oblasti farmakologickej terapie CMP dosiahnutý len minimálny pokrok. Preto sa pozornosť vedcov obrátila na štúdium nefarmakologických endogénne stimulovaných mechanizmov pôsobiacich neuroprotektívne, akým je aj fenomén ischemickej tolerancie.

V našej štúdií sme sa zamerali na sledovanie vplyvu obezity na neuroprotektívne mechanizmy indukované tzv. vzdialeným ischemickým postkondicionovaním (RIPostC). Na tento účel boli použité obézne samce potkanov kmeňa Zucker Diabetic Fatty (ZDF, vek 12 týždňov) porovnávané so štíhlymi náprotivkami Zucker Diabetic Lean (ZDL, vek 12 týždňov). Ložiskovú ischémiu mozgu sme navodili oklúziou strednej mozgovej artérie po dobu 90 min. Po obnovení krvnej cirkulácie v postihnutej oblasti bola skupine tzv. tolerantných zvierat aplikovaná terapia vo forme troch päťminútových cyklov ischémie zadnej končatiny pomocou turniketu s päťminútovou recirkuláciou medzi jednotlivými cyklami. Efekt kondicionovania u skupiny tolerantných zvierat bol stanovený porovnaním so zvieratami po ischémii mozgu bez procedúry postkondicionovania (tzv. ischemické zvieratá) a to tak u potkanov kmeňa ZDF ako aj ZDL. Natívne mozgy ischemických a tolerantných skupín boli spracované na stanovenie veľkosti infarktového ložiska. Krv všetkých skupín potkanov bola spracovaná na analýzu miery celkového oxidatívneho stresu zvieraťa a aktivity základných enzýmov antioxidačnej ochrany (SOD, CAT).

Výsledky nášho experimentu poukazujú na absenciu neuroprotektívneho efektu RIPostC u obéznych potkanov, ale prekvapivo aj u štíhlych zvierat. Hoci bol objem infarktu po oklúzii strednej mozgovej tepny u obéznych zvierat v porovnaní so štíhlymi asi o 59 % vyšší, kondicionovanie neovplyvnilo rozsah infarktového ložiska a nevylepšilo neurologický deficit u žiadneho z kmeňa potkanov. Stanovením miery oxidatívneho poškodenia DNA v bunkách cirkulujúcich lymfocytov zvierat oboch kmeňov vystavených ischémií a následnej intervencii RIPostC sme taktiež nezaznamenali pozitívny efekt RIPostC. Rovnako, ani zmeny aktivity antioxidačných enzýmov v krvi, ako odpoveď na zvýšený systémový oxidatívny stres, nepoukazujú na žiadne významne rozdiely medzi ischemickými a tolerantnými skupinami. Vo všeobecnosti však bolo jednoznačné, že obézne zvieratá v porovnaní so štíhlymi vykazovali signifikantne vyššiu mieru oxidatívneho stresu ešte v kontrolných podmienkach, teda pred chirurgickým navodením ischémie mozgu.

Naše výsledky naznačujú, že obézne zvieratá majú prirodzene sa vyskytujúcu predispozíciu k zvýšenému oxidatívnemu stresu, ako aj horším následkom dopadu ischémie mozgu, navyše s absenciou pozitívneho efektu postischemickej terapie vzdialeným kondicionovaním.

Poďakovanie: 

Práca bola podporená grantmi: VEGA 2/0073/21, VEGA 2/0096/22 a IMTS:313011V344

Zdroje: 

[1] Virani S. S., Alonso, A., Benjamin, E. J. et al. Heart Disease and Stroke Statistics - 2020 Update: A Report From the American Heart Association. Circulation. ISSN 0009-7322, 2020, vol. 141, no. 9

[2] Solomonow, J., Yarbrough, K. L., Chaturvedi, S., Mehndiratta, P. Abstract WP277: Is Obesity Driving The Increase in Young Stroke? Stroke. ISSN 0039-2499, 2022, vol. 53, suppl. 1

Diskusia