Mastné kyseliny (MK) sú najvýznamnejšou súčasťou lipidov, ktoré spolu s bielkovinami a sacharidmi predstavujú základné stavebné látky živej hmoty. Tvoria základnú štruktúru všetkých bunkových membrán a v tukovom tkanive slúžia ako významná zásoba energie a tepelná izolácia. Pre svoje funkcie majú mastné kyseliny nezastupiteľnú úlohu vo výžive, ktorá výrazne ovplyvňuje ich zastúpenie v organizme a je dôležitým základom v prevencii rozličných ochorení, najmä kardiovaskulárnych a metabolických. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie a v zhode s mnohých ďalšími odborníkmi odporúčaný fyziologický pomer omega-6 (ω-6) a omega-3 (ω-3) je v rozhraní 10-4:1. V súčasnosti je však tento pomer vysoko prekročený. Jednou z príčin je vysoký prísun ω-6 a nízky prísun ω-3 mastných kyselín v prijatej potrave. Následkom toho je vznik rôznych ochorení, predovšetkým kardiovaskulárne ochorenia, ktorých príčinou je ateroskleróza, ďalej metabolické ochorenia, ako diabetes mellitus 2. typu, cievne mozgové príhody a iné.

Cesta konverzie ω-6 a ω-3 polynenasýtených mastných kyselín (PNMK) má svoje obmedzenia. Prvým krokom konverzie je vznik ďalšej dvojitej väzby - desaurácia - MK. V oboch metabolických cestách, ω-6 a ω-3, tento krok katalyzuje jediný enzým Δ6-desaturáza. Následne dochádza k predlžovaniu uhlíkového reťazca - elongácia - MK. Hlavným problémom premeny je, že obe metabolické cesty „súťažia“ o rovnaký enzým, a pritom je jeho množstvo obmedzené. Nadbytok ω-6 odoberá veľké množstvo enzýmu v prospech kyseliny gamalinolénovej (GLA, ω-6). Dôsledkom toho je relatívne nízka premena kyseliny alfalinolénovej (ALA, ω-3) na kyselinu eikozapentaénovú (EPA, ω-3).