Práca autorov Xiao a Jordan (Horm Behav, 2002) ukázala, že u samcov a samíc potkanov bol vyšší počet androgénových receptorov nájdený v CA1 oblasti hipokampu ľavej hemisféry v porovnaní s pravou. Lateralita v distribúcii androgénových receptorov existuje a môže byť príčinou laterality hipokampálnych štruktúr a funkcií.
Vážená pani magisterka, milá Jaroslava, v úvode môjho vstupu mi dovoľ Ťa pozdraviť. Veľmi pekný a hodnotný príspevok. Konferencia sa postupne dostáva do svojej záverečnej fázy trvania a organizátori konferencie ma požiadali, aby som položil účastníkom otázky na diskusiu. Každému účastníkovi položím rovnaké všeobecné otázky, a potom podľa príslušnej odpovede budú príp. smerovať špecificky ďalšie.
Presne tak ako ku všetkému v živote aj k výskumu kognitívnych funkcií, inteligencie a nadania som sa dostala viac menej náhodne. Ja keď na Lekársku fakultu ma doviedol hlbší záujem venovať sa výskumu v humánnej oblasti. Nadviazala som na predošlú aktivitu pracovnej skupiny, ktorej som sa stala súčasťou zameranej na štúdium vplyvu testosterónu na kognitívne funkcie. Inteligencia a jej biologické determinanty je veľmi často diskutované téma. Dodnes nie je jasné, či je jedinečné nadania výsledkom výchovy a/alebo génov resp. čo sa dominantne podieľa na jeho etiológii. Preto sme presvedčení, že intelektovým schopnostiam a ich determinantom sa oplatí venovať náš čas a pozornosť, nakoľko je to oblasť, v ktorej máme stále viac otáznikov než odpovedí!
Presne tak ako ku všetkému v živote aj k výskumu kognitívnych funkcií, inteligencie a nadania som sa dostala viac menej náhodne. Ja keď na Lekársku fakultu ma doviedol hlbší záujem venovať sa výskumu v humánnej oblasti. Nadviazala som na predošlú aktivitu pracovnej skupiny, ktorej som sa stala súčasťou zameranej na štúdium vplyvu testosterónu na kognitívne funkcie. Inteligencia a jej biologické determinanty je veľmi často diskutované téma. Dodnes nie je jasné, či je jedinečné nadania výsledkom výchovy a/alebo génov resp. čo sa dominantne podieľa na jeho etiológii. Preto sme presvedčení, že intelektovým schopnostiam a ich determinantom sa oplatí venovať náš čas a pozornosť, nakoľko je to oblasť, v ktorej máme stále viac otáznikov než odpovedí!
Tak ako skoro ku všetkému v živote, aj k výskumu inteligencie a kognitívnych funkcií som sa dostala náhodne. Hoci na Lekársku fakultu UK ma viedol záujem venovať sa výskumu v humánnej oblasti. Nadviazala som na dlhodobé zameranie pracovnej skupiny, ktorej súčasťou som sa stala. Inteligencia a kognitívne funkcie sú nesmierne zaujímavou a často diskutovanou témou aj preto, že dodnes nevieme, čo je jej základom. či sa človek géniom narodí alebo sa ním počas života stane vplyvom rôznych faktorov. Inteligencia je to, čo nás ľudí robí jedinečnými a zároveň sa ale veľmi ťažko skúma. Som však presvedčená, že si zaslúži náš záujem, nakoľko v tejto oblasti je stále viac otáznikov ako odpovedí.Nové poznatky v tejto oblasti budú bezpochyby obahacujúce nielen pre vedeckú obec ale aj širokú verejnosť.
Pre ľudskú spoločnosť je práca v základnom (fundamentálnom) výskume veľmi dôležitá činnosť. V základnom výskume však nikto nevie dopredu povedať, aký profit z toho bude. Udáva však úroveň získaných výsledkov vo výskume aplikovanom, ktorý na ten základný výskum nadväzuje. Niektoré z objavov nájdu svoje uplatnenie v praxi (v technológiách, priemysle) „okamžite“, iné vedecké poznatky až po istej kratšej či dlhšej dobe. Príkladom takého objavu by mohol byť tzv. pozitrónový emisný tomograf (zariadenie PET kamera na identifikáciu zhubných nádorov v organizme), ktorý je produktom základného výskumu (antičastica k elektrónu pozitrón bola objavená niekedy v 40. rokoch min. st.; ale praktické použitie (v medicíne) to našlo až po cca 50-60. rokoch (v 90. rokoch a dnes)). No napriek tomu, uplatnenie v praxi dosiahnutých výsledkov z aktivity niektorých výskumníkov je len sotva možné. Ak je to možné, mohla by si prosím priblížiť ostatným, aj menej zainteresovaným účastníkom, aký je impakt (výstup) Vami dosiahnutých výsledkov pre prax? V čom (resp. kde; uveď aspoň 1 oblasť) vidíš možné využitie výsledkov Vášho výskumu (a s tým súvisiacej Vami vynaloženej energie a času a financií) v každodennej praxi (v priemysle, pre život, pre dobro človeka)?. Ďakujem za odpoveď.
jedným z hlavných cieľov našej práce je pokúsiť sa aspoň čiastočne odhaliť etiologické faktory intelektového nadania. existuje viacero indícií naznačujúcich na úlohu prenatálnych a/alebo aktuálnych hladín testosterónu, ktoré alternujú kognitívne schopnosti. Pevne veríme, že náš výskum prinesie ďalšie poznatky, ktoré prispejú k pochopeniu a vysvetleniu biologických síl formujúcich unikátne schopnosti u intelektovo nadaných detí. Praktickým výstupom nášho projektu by potenciálne mohlo byť zavedenie inovatívnych metód výuky a edukácie intelektovo nadaných detí. ak budeme vedieť, čo nadané deti odlišuje od štandardnej populácie, budeme schopní ľahšie nájsť optimálne a presne vyhovujúce metódy, ktorými intelekt ďalej podporovať a rozvíjať, nie utlmovať!
hemisfery
Vzhladom na moznu unilateralitu priestorovych schopnosti v hemisferach, existuje podobna disproporcia v distribucii androgenovych receptorov?
Re: hemisfery
Práca autorov Xiao a Jordan (Horm Behav, 2002) ukázala, že u samcov a samíc potkanov bol vyšší počet androgénových receptorov nájdený v CA1 oblasti hipokampu ľavej hemisféry v porovnaní s pravou. Lateralita v distribúcii androgénových receptorov existuje a môže byť príčinou laterality hipokampálnych štruktúr a funkcií.
Vážená pani magisterka, milá Jaroslava
Vážená pani magisterka, milá Jaroslava, v úvode môjho vstupu mi dovoľ Ťa pozdraviť. Veľmi pekný a hodnotný príspevok. Konferencia sa postupne dostáva do svojej záverečnej fázy trvania a organizátori konferencie ma požiadali, aby som položil účastníkom otázky na diskusiu. Každému účastníkovi položím rovnaké všeobecné otázky, a potom podľa príslušnej odpovede budú príp. smerovať špecificky ďalšie.
Re: Vážená pani magisterka, milá Jaroslava
Milý pán doktor, rovanko Ťa pozdravujem a ďakujem Ti za komentár ako aj otázky a veľmi rada odpoviem!
AD1:
Dovoľ mi opýtať sa Ťa, čo bol hlavný činiteľ, ktorý rozhodol o tom, že sa venuješ práve tej oblasti, ktorej sa venuješ? Ďakujem za odpoveď.
Re: AD1:
Presne tak ako ku všetkému v živote aj k výskumu kognitívnych funkcií, inteligencie a nadania som sa dostala viac menej náhodne. Ja keď na Lekársku fakultu ma doviedol hlbší záujem venovať sa výskumu v humánnej oblasti. Nadviazala som na predošlú aktivitu pracovnej skupiny, ktorej som sa stala súčasťou zameranej na štúdium vplyvu testosterónu na kognitívne funkcie. Inteligencia a jej biologické determinanty je veľmi často diskutované téma. Dodnes nie je jasné, či je jedinečné nadania výsledkom výchovy a/alebo génov resp. čo sa dominantne podieľa na jeho etiológii. Preto sme presvedčení, že intelektovým schopnostiam a ich determinantom sa oplatí venovať náš čas a pozornosť, nakoľko je to oblasť, v ktorej máme stále viac otáznikov než odpovedí!
Re: AD1:
Presne tak ako ku všetkému v živote aj k výskumu kognitívnych funkcií, inteligencie a nadania som sa dostala viac menej náhodne. Ja keď na Lekársku fakultu ma doviedol hlbší záujem venovať sa výskumu v humánnej oblasti. Nadviazala som na predošlú aktivitu pracovnej skupiny, ktorej som sa stala súčasťou zameranej na štúdium vplyvu testosterónu na kognitívne funkcie. Inteligencia a jej biologické determinanty je veľmi často diskutované téma. Dodnes nie je jasné, či je jedinečné nadania výsledkom výchovy a/alebo génov resp. čo sa dominantne podieľa na jeho etiológii. Preto sme presvedčení, že intelektovým schopnostiam a ich determinantom sa oplatí venovať náš čas a pozornosť, nakoľko je to oblasť, v ktorej máme stále viac otáznikov než odpovedí!
Re: AD1:
Tak ako skoro ku všetkému v živote, aj k výskumu inteligencie a kognitívnych funkcií som sa dostala náhodne. Hoci na Lekársku fakultu UK ma viedol záujem venovať sa výskumu v humánnej oblasti. Nadviazala som na dlhodobé zameranie pracovnej skupiny, ktorej súčasťou som sa stala. Inteligencia a kognitívne funkcie sú nesmierne zaujímavou a často diskutovanou témou aj preto, že dodnes nevieme, čo je jej základom. či sa človek géniom narodí alebo sa ním počas života stane vplyvom rôznych faktorov. Inteligencia je to, čo nás ľudí robí jedinečnými a zároveň sa ale veľmi ťažko skúma. Som však presvedčená, že si zaslúži náš záujem, nakoľko v tejto oblasti je stále viac otáznikov ako odpovedí.Nové poznatky v tejto oblasti budú bezpochyby obahacujúce nielen pre vedeckú obec ale aj širokú verejnosť.
AD2:
Pre ľudskú spoločnosť je práca v základnom (fundamentálnom) výskume veľmi dôležitá činnosť. V základnom výskume však nikto nevie dopredu povedať, aký profit z toho bude. Udáva však úroveň získaných výsledkov vo výskume aplikovanom, ktorý na ten základný výskum nadväzuje. Niektoré z objavov nájdu svoje uplatnenie v praxi (v technológiách, priemysle) „okamžite“, iné vedecké poznatky až po istej kratšej či dlhšej dobe. Príkladom takého objavu by mohol byť tzv. pozitrónový emisný tomograf (zariadenie PET kamera na identifikáciu zhubných nádorov v organizme), ktorý je produktom základného výskumu (antičastica k elektrónu pozitrón bola objavená niekedy v 40. rokoch min. st.; ale praktické použitie (v medicíne) to našlo až po cca 50-60. rokoch (v 90. rokoch a dnes)). No napriek tomu, uplatnenie v praxi dosiahnutých výsledkov z aktivity niektorých výskumníkov je len sotva možné. Ak je to možné, mohla by si prosím priblížiť ostatným, aj menej zainteresovaným účastníkom, aký je impakt (výstup) Vami dosiahnutých výsledkov pre prax? V čom (resp. kde; uveď aspoň 1 oblasť) vidíš možné využitie výsledkov Vášho výskumu (a s tým súvisiacej Vami vynaloženej energie a času a financií) v každodennej praxi (v priemysle, pre život, pre dobro človeka)?. Ďakujem za odpoveď.
Re: AD2:
jedným z hlavných cieľov našej práce je pokúsiť sa aspoň čiastočne odhaliť etiologické faktory intelektového nadania. existuje viacero indícií naznačujúcich na úlohu prenatálnych a/alebo aktuálnych hladín testosterónu, ktoré alternujú kognitívne schopnosti. Pevne veríme, že náš výskum prinesie ďalšie poznatky, ktoré prispejú k pochopeniu a vysvetleniu biologických síl formujúcich unikátne schopnosti u intelektovo nadaných detí. Praktickým výstupom nášho projektu by potenciálne mohlo byť zavedenie inovatívnych metód výuky a edukácie intelektovo nadaných detí. ak budeme vedieť, čo nadané deti odlišuje od štandardnej populácie, budeme schopní ľahšie nájsť optimálne a presne vyhovujúce metódy, ktorými intelekt ďalej podporovať a rozvíjať, nie utlmovať!