Biometrická analýza znakov očnej dúhovky u probandov v príbuzenskom vzťahu

Biometrická analýza znakov očnej dúhovky u probandov v príbuzenskom vzťahu

Celkové hodnotenie

Vedecká práca
100%
Prevedenie (dizajn)
100%
Diskusná interakcia
100%
PoužívateľVedecká prácaDizajnDiskusná interakcia
Bc. Daniela Máčalová100%100%100%
Ing. Zuzana Oravcová100%100%-
Bc. Lucia Dianová100%100%-
ISBN: ISBN 978-80-972360-7-6

Biometrická analýza znakov očnej dúhovky u probandov v príbuzenskom vzťahu

Samuel Sabanoš1 Vincent Sedlák1
1Prešovská univerzita v Prešove, FHPV, Katedra biológie, Prešov, Slovensko
samuel.sabanos@smail.unipo.sk

Oko, človeka presnejšie jeho dúhovka je jedným z najkomplexnejších senzorických systémov, ktorým prijímame viac ako 70 percent všetkých podnetov z nášho okolia. V oku sa nachádza veľké množstvo štruktúr, ktoré sú jedinečné a ktoré môžeme pozorovať. Všetky tieto štruktúry sa využívajú pri rôznych identifikačných metódach na základe rozdielnych dúhovkových vzorov a kresieb u každého jedinca. Rozdiel existuje aj pri očiach toho istého jedinca, kedy sa pravé a ľavé oko líši v približne 80 percentách. Väčšina týchto znakov sa v dnešnej dobe používa na autentifikáciu ľudí, alebo na špecifické zabezpečenie bankových účtov a mnohých iných vecí. Takýto komplex zabezpečenia sa nazýva biometricky systém rozpoznávania [1; 2].Súbor metód, ktoré využívajú tieto znaky slúžia predovšetkým na dva účely. Prvým účelom je identifikácia osôb, ktoré v danej chvíli nepoznáme. Druhým účelom je rozpoznanie a verifikácia toho, či je daná osoba naozaj tou osobou, za ktorú sa vydáva. [3; 4].

Cieľom našej prace bolo identifikovať a analyzovať prítomnosť či neprítomnosť jednotlivých biometrických štruktúr. Na dúhovke sme pozorovali drobné oblasti s nahromadeným melanínom v podobe pigmentových škvŕn, malé brázdy diamantového tvaru, inak nazývané Fuchsove krypty, nepatrné kolagénové ,,uzlíky,, inak nazývané Wolfflinove uzliny, kontrakčné brázdy a posledným sledovaným znakom bol pupilárny prstenec.

Súbor probandov (n=54) bol na základe príbuzenskej línie rozdelený na skupinu A (n=26) a skupinu B (n=28). Informácie, ktoré sme zistili z nášho výskumu nám odhalili, že vzťah medzi pohlavím a farbou očí nie je štatisticky signifikantný ani v skupine A (p=0,0779) ani v skupine B (p=0,3051). Ďalej sme na základe nášho výskumu dospeli k záveru, že vzťah medzi pohlavím a výskytom jednotlivých štruktúr očnej dúhovky je rovnako štatisticky nevýznamný aj v skupine A (p=0,4631) aj v skupine B (p=0,4677 ). Vzťah medzi farbou očí a výskytom jednotlivých štruktúr očnej dúhovky, nám na základe nášho výskumu vyšiel pre modrú farbu (p=0,1613), pre hnedú (p=0,1399) a pre orieškovú farbu dúhovky (p=0,3990). To znamená, že pre všetky nami skúmane farby platí, že nie je štatistický signifikantný vzťah medzi farbou dúhovky a výskytom jednotlivých štruktúr dúhovky. Pri porovnaní výskytu vzorov dúhovky v skupine A a skupine B sme taktiež nedošli k signifikantnému výsledku (p=0,2965).

Kľúčové slová: Biometria iris. Farba očí. Fuchsove krypty. Wolfflinove uzliny. Kontrakčné brázdy.

Poďakovanie: 
Zdroje: 

[1] BAČA, M., M. SCHATTEN a J. ŠEVA, 2009. Behavioral and physical biometric characteristics modeling used    for its security improvement. 5-13 .ISSN 2300-861
[2] DRAHANSKÝ, M., F. ORSÁG, M. DOLEŢEL a kol. Biometrie. Brno: Computer Press, 2011. ISBN 978-80-254-8979-6
[3] CHIRCHI, V. R. E., L. M. WAGHMARE and E. R. CHIRCHI, 2011. Iris Biometric Recognition for Person Identification in Security Systems. ISSN 0975 - 8887.
[4] PRABHAKAR, S., S. PANKANTI and A. K. JAIN, 2003. Biometric Recognition: Security and Privacy Concerns. ISSN 1540-7993.

Diskusia

Dobry den, zaujimava praca. Na zaklade vasich vysledkov, mozete zhodnotit aku ma teda biometricka analyza duhovky perspektivu, ak deklarujete nesignifikantný vzťah medzi farbou dúhovky a výskytom jej jednotlivých štruktúr dúhovky. Ake su jej moznosti a limity? Predpodklam, ze dana oblast s aporgresivne vyvija. Do akej miery je taketo biometricke hodnotenie akceptovane? uz zavedene? napr. bezpecnostnymi autoritami policie a inymi represivnymi zlozkami v ramci nasej krajiny, v ramci EU resp. sveta. A este mam laicke otazky: je znamy fakt, ze malym detom sa po narodeni farebnnost duhovky vyvija, kym sa ustali... Preco sa tak deje, ake su fyziologicke procesy na pozadi tohto javu? Je v dospelom veku uz tato farebnost stabilna? Nemoze byt ovlyvnena napr. chorobami, urazmi alebo inymi fyz.-chem. faktormi? Vopred dakujem za odpovede, ZB

Dobrý deň prajem,
ďakujem Vám za otázku - zistená nesignifikantnosť nesúvisí (predpokladáme) s perspektívou alebo možnosťami dúhovky a identifikácie na nej založenej ale s nižším súborom probandov, ktorých sme mali možnosť zapojiť do testovania. Autority túto metódu akceptujú, je porovnateľná napr. s papilárnymi líniami - odtlačkami prstov.
Banky a ich aplikácie, resp. smart zariadenia toto hojne využívajú, niekedy v kombinácii s inou metódou (biometria tváre, hlasu), prípadne ako autorizácia vstupu do objeku, priestoru... samozrejme za predpokladu adekvátneho technického riešenia (skener, software). Pričom nestačí poznať prítomnosť/neprítomnosť znakov ale aj ich vzájomnú polohu (mapu), podobne ako odtlačky prstov, sken sietnice.
Deťom sa pigment za farbu zodpovedný (melanín) začne tvoriť v dostatočnom množstve po narodení, samozrejme ak je na to genetický základ (gén pre farbu očí, gén pre tvorbu melanínu...). V dospelosti je možné farbu ovplyvniť - ochorenia dúhovky, ukladanie melanínu do pigmentových škvŕn, hromadenie kolagénu a pod. - farba nie je dostatočný znak pre identifikáciu (aj pre to).
Ospravedlňte prosím neskorú reakciu pre blížiace sa štátnice... Ďakujem.

Dakujem za odpoved, drzim palce do dalsej prace. Vela stastia na statniciach :-) S pozdravom, ZB