Funkčná analýza génu OGG1 kódujúceho DNA N-glykozylázu z patogénnej kvasinky Candida parapsilosis

Funkčná analýza génu OGG1 kódujúceho DNA N-glykozylázu z patogénnej kvasinky Candida parapsilosis

Celkové hodnotenie

Vedecká práca
94%
Prevedenie (dizajn)
97%
Diskusná interakcia
100%
PoužívateľVedecká prácaDizajnDiskusná interakcia
Ing. Petra Cupperová60%80%-
Mgr. Jana Bakkaiová100%100%-
Mgr. Lucia Šimoničová100%100%-
Mgr. Michaela Mikulová100%100%-
Mgr. Lívia Lukáčková100%100%-
MUDr. Mgr. Vladimír Šišovský PhD.100%100%100%
RNDr. Ľubica Krajčíová PhD.100%--

Diskusia

Vážená pani magisterka, v úvode môjho vstupu mi dovoľte Vás pozdraviť. Veľmi pekný a hodnotný príspevok. Konferencia sa postupne dostáva do svojej záverečnej fázy trvania a organizátori konferencie ma požiadali, aby som položil účastníkom otázky na diskusiu. Každému účastníkovi položím rovnaké všeobecné otázky, a potom podľa príslušnej odpovede budú príp. smerovať špecificky ďalšie.

Dovoľte mi opýtať sa Vás, čo bol hlavný činiteľ, ktorý rozhodol o tom, že sa venujete práve tej oblasti, ktorej sa venujete? Ďakujem za odpoveď.

Dobrý deň, ďakujem Vám za povzbudivé slová v úvode Vášho prvého komentára. Mitochondriálna DNA je vystavená vyššiemu riziku poškodenia voľnými kyslíkovými radikálmi vďaka respirácíí na rozdiel od jadrovej DNA. Preto musí byť prítomná efektívna reparácia mtDNA, aby sa zabránilo hromadeniu poškodení v mtDNA. Poškodenie a nestabilita mtDNA vyúsťuje do rôznych ľudských ochorení, preto si myslím, že štúdium tejto témy je aktuálna. Reparácia mtDNA nie je tak dobre objasnená ako reparácia jadrovej DNA.

Pre ľudskú spoločnosť je práca v základnom (fundamentálnom) výskume veľmi dôležitá činnosť. V základnom výskume však nikto nevie dopredu povedať, aký profit z toho bude. Udáva však úroveň získaných výsledkov vo výskume aplikovanom, ktorý na ten základný výskum nadväzuje. Niektoré z objavov nájdu svoje uplatnenie v praxi (v technológiách, priemysle) „okamžite“, iné vedecké poznatky až po istej kratšej či dlhšej dobe. Príkladom takého objavu by mohol byť tzv. pozitrónový emisný tomograf (zariadenie PET kamera na identifikáciu zhubných nádorov v organizme), ktorý je produktom základného výskumu (antičastica k elektrónu pozitrón bola objavená niekedy v 40. rokoch min. st.; ale praktické použitie (v medicíne) to našlo až po cca 50-60. rokoch (v 90. rokoch a dnes)). No napriek tomu, uplatnenie v praxi dosiahnutých výsledkov z aktivity niektorých výskumníkov je len sotva možné. Ak je to možné, mohli by ste prosím priblížiť ostatným, aj menej zainteresovaným účastníkom, aký je impakt (výstup) Vami dosiahnutých výsledkov pre prax? V čom (resp. kde; uveďte aspoň 1 oblasť) vidíte možné využitie výsledkov Vášho výskumu (a s tým súvisiacej Vami vynaloženej energie a času a financií) v každodennej praxi (v priemysle, pre život, pre dobro človeka)?. Ďakujem za odpoveď.