Je všeobecne známe, že ionizujúce žiarenie môže mať negatívny dopad na vyvíjajúci sa nervový systém (NS). Jeho rádiosenzitivita závisí od fázy embryonálneho vývinu, v ktorej sa NS nachádza v čase ožiarenia. U hlodavcov je obzvlášť citlivým obdobím 14. – 17. deň gravidity, kedy dochádza k intenzívnemu vývinu nervového tkaniva. Už veľmi nízke dávky žiarenia (0,2 – 1,5 Gy) aplikované v tomto období môžu spôsobovať mnohé histologické zmeny nervového tkanivá ako sú napr. bunková smrť neurónov a gliových buniek, redukcia mitotickej aktivity vyvíjajúcich sa mozgových buniek, prerušenie migračnej aktivity novovzniknutých nervových buniek, zmeny vo vývine dendritických výbežkov a ďalšie iné. Tieto zmeny a poškodenia sa môžu následne prejaviť rôznymi poruchami správania v neskorších štádiách života jedinca.

Viacero dôležitých úloh vo vývine mozgu plní špecifický plynný neurotransmiter a neuromodulátor – oxid dusnatý (NO). Rozhodujúcou mierou sa podieľa aj na procesoch spojených s reguláciou rôznych foriem správania, obzvlášť sa zapája do procesu tvorby pamäťových stôp. Cieľom našej práce bolo zistiť, aký vplyv má ionizujúce žiarenie na nitrergické neuróny produkujúce vyššie spomínaný plynný neurotransmiter. Za týmto účelom sme samice v 17. dni gravidity ožiarili dávkou 1 Gy gamma lúčov. Následne, sme na skúmanie použili mozgy 3-týždňových mláďat týchto matiek. Nitrergické neuróny boli detegované použitím histochemickej metódy znázornenia nikotínamid adenín dinukleotid fosfát - diaforázy (NADPH-d). Kvantitu a morfológiu nitrergických (NADPH-d pozitívnych) neurónov (veľkosť tiel a dĺžku výbežkov) sme monitorovali v amygdale – štruktúre, ktorá sa podieľa na regulácii viacerých foriem správania.

Výsledky našich experimentov ukázali, že nitrergické neuróny ožiarených a kontrolných zvierat mali rovnakú morfologickú stavbu. U obidvoch skupín zvierat sme pozorovali silne ofarbené nitrergické neuróny. Telá neurónov mali okrúhly, resp. predĺžený tvar a dlhé dendritické výbežky. Veľkosť tiel a dĺžka výbežkov bola porovnateľná medzi ožiarenými a kontrolnými zvieratami. Väčšina pozorovaných nitrergických neurónov bola multipolárna. Bipolárne neuróny sa vyskytovali len sporadicky. Taktiež sme zistili, že kvantita nitrergických neurónov v amygdale ožiarených zvierat sa nelíšila od kvantity týchto buniek v amygdale kontrolných zvierat.

Všetky tieto zistenia naznačujú, že nízke dávky ionizujúceho žiarenia aplikované v senzitívnej fáze embryonálneho vývinu nervového systému nemajú žiadny vplyv na početnosť a morfológiu nitrergických neurónov amygdaly.