Mikroflóra sudovaného ovčieho syra

Mikroflóra sudovaného ovčieho syra

Celkové hodnotenie

Vedecká práca
97%
Prevedenie (dizajn)
91%
Diskusná interakcia
100%
ISBN: 978-80-970712-6-4

Mikroflóra sudovaného ovčieho syra

Nikoleta Šaková1 , Tomáš Grivalský2 , Andrea Puškárová , Mária Bučková , Lucia Kraková , Domenico Pangallo , Ľubomír Valík
1 Fakulta chemickej a potravinárskej technológie, STU, Bratislava,
2 Ústav molekulárnej biológie, SAV
nikol.sakova@gmail.com

Analýza bola zameraná na štúdium komplexného mikrobiálneho ekosystému sudovaného ovčieho syra, ktorý je vyrobený v letnom období zo sezónneho prebytku surového ovčieho mlieka. Tento syr dostal  pomenovanie sudovka na základe jeho dlhodobého uskladnenia v drevených dubových kadiach (sudoch). V zimnom období, pri deficite čerstvého ovčieho mlieka, je drevená kaďa otvorená a syr sa ihneď spracovaný na bryndzu. Cieľom tejto štúdie bola identifikácia mikrobiálnej populácie z piatich sudoviek pomocou nekultivačných metód - denaturačnej gradientovej gélovej elektroforézy (DGGE) spojenej s tvorbou klonových knižníc, orientovaných na ITS oblasť, 26 S rRNA gén (kvasinky a vláknité huby) a 16S rRNA gén (baktérie). Pre 16S rRNA gén boli použité dva sety primerov (so všeobecným zameraním pre bakteriálnu populáciu 341f- 985r a primery určené pre bližšiu charakterizáciu baktérii mliečneho kysnutia 27F – Lac2). Zástupcov klonov vytvorených klastrov sme identifikovali sekvenčnou analýzou, ktorá v prípade 16S rRNA génu odhalila prítomnosť dominantného druhu Lactococcus lactis spp. lactis,  vo všetkých analyzovaných vzorkách. Ďalšie stanovené druhy zúčastňujúce sa zrecieho procesu pochádzali z rodov Enterococcus, Leuconostoc, Streptococcus. Kompozícia a diverzita eukaryotickej mikroflóry bola vo všetkých sudovkách diametrálne odlišná, až na prítomnosť Geotrichum candidum, ktorý predstavoval markantný podiel vo všetkých sudovkách. Ďalšie vláknité huby pochádzali z rodu Fusarium, Mucor, Penicillium, Phytophthora. Zároveň sme identifikovali 9 rodov kvasinik (Candida, Dipodascus, Debaryomyces, Kluyveromyces, Malassezia, Rhodotorula, Saccharomyces, Trichosporon, Yarrowia).

Kľúčové slová: sudovaný ovčí hrudkový syr, mikroflóra,16S rDNA, ITS, 26SrDNA

Poďakovanie: 

Táto práca vznikla aj vďaka podpore Agentúry na podporu výskumu a vývoja na základe zmluvy č. APVV-0590-10.

Zdroje: 

Diskusia

Dobry den,
predmetom nasej studie bola aj analyza hotovych vyrobkov. Jednalo sa o majovovu bryndzu ziskanu z roznych územnych celkov. Ak ste mali na mysli bryndzu vyrobenu prave zo sudovaneho ovcieho syra, tak tu sme zatial neanalyzovali. Dakujem za cennu pripomienku, ktora sa moze stat predmetom dalsej studie.
Na druhu otazku, ktora sa tyka kultivacnych ciest, moze zodpovedat Ing. Lejkova, nakolko vykonavala tuto analyzu ona. Samozrejme, vysledky oboch metod sú v procese spracovania a porovnavania.
Dakujem za otazku

Dobry den, velmi zaujimava studia, chcel by som sa opytat, ci sa Vami ziskane zlozenie mikroflory zhoduje s ocakavanim, alebo ci ste identifikovali nieco, co by sa pri skladovani ovcieho syra nemalo nachadzat? Dakujem.

Dakujem Vam za otazku,
zlozenie mikroflory bolo standardne vo vsetkych analyzovanych sudovkach. Ziadna patogenne mikroorganizmy sme nedetegovali. Sudovka je vhodna a bezpecna na spracovanie zimnej bryndze.

Dakujem za odpoved, a v ramci nejakych nepublikovanych vysledkov ste neskusali aj syr od inych vyrobcov?

Sudovka bola ziskana od jedneho vyrobcu, no kazda sudovka predstavuje zmes ovcich syrov z rôznych oblasti, napr.: Priechod, Dacov, Pohorela, Helpa... Na zaklade tychto poznatkov sa predpoklada, ze mikroflora bude v kazdej analyzovanej vzorke rozna.