Prítomnosť fajčiara v spoločnej domácnosti a jeho vplyv na prvú skúsenosť s fajčením u adolescentov

Prítomnosť fajčiara v spoločnej domácnosti a jeho vplyv na prvú skúsenosť s fajčením u adolescentov

Celkové hodnotenie

Vedecká práca
93%
Prevedenie (dizajn)
90%
Diskusná interakcia
100%
PoužívateľVedecká prácaDizajnDiskusná interakcia
Bc. Monika Majerčíková100%100%100%
Ing. Jana Bujňákova100%100%100%
Bc. Mariana Hrabčáková100%100%100%
MVDr. Denisa Toropilová PhD.100%100%-
Bc. Silvia Radenkovič60%40%-
Bc. Patrícia Petáková100%100%-
ISBN: 978-80-972360-1-4

Prítomnosť fajčiara v spoločnej domácnosti a jeho vplyv na prvú skúsenosť s fajčením u adolescentov

Katarína Jurenková1 , Janka Poráčová , Vincent Sedlák , Marta Mydlárová Blaščáková , Mária Konečná , Zuzana Gogaľová
1 Prešovská univerzita v Prešove, Fakulta humanitných a prírodných vied, Katedra biológie, Prešov, Slovenská republika
jurenkova.katarina@gmail.com

 Prevažná časť fajčiarov začala s fajčením v období dospievania. V súčasnosti sa vek prvej skúsenosti s fajčením u mládeže posúva do stále mladšieho veku [1]. Väčšina mladých ľudí začína fajčiť vplyvom fajčiarov medzi priateľmi a v rodine [2]. U detí fajčiarov je pravdepodobnosť, že začnú fajčiť väčšia ako u detí nefajčiarov. Podiel na tom má prostredie v ktorom detí vyrastajú, ľahký prístup k cigaretám ale aj genetické faktory [3].

V našej práci sme sa zamerali na vplyv prítomnosti fajčiara na adolescenta v spoločnej domácnosti a na prvú skúsenosť s fajčením u fajčiarov. Informácie o prítomností fajčiara v rodine a informácie o prvej skúsenosti s fajčením u respondentov sme zisťovali prostredníctvom dotazníkovej metódy. Skúmaný súbor tvorilo 60 študentov vysokých škôl v Prešovskom kraji vo veku 18 – 26 rokov. Skúmaný súbor pozostával z 31 fajčiarov a 29 nefajčiarov. V dotazníku sme sa zamerali na ich prvú skúsenosť s fajčením a na prítomnosť fajčiarov medzi rodinnými príslušníkmi žijúcimi s nimi v jednej domácnosti.

V skupine respondentov nefajčiarov prevažovali domácnosti bez fajčiaceho rodinného príslušníka. V skupine respondentov fajčiarov prevažovali domácnosti, v ktorých bol prítomný rodinný príslušník fajčiar. Prevažná časť fajčiarov s prvou skúsenosťou s fajčením pred pätnástim rokom života žila v jednej domácnosti s fajčiarom. V skupine fajčiarov s prvou skúsenosťou s fajčením po pätnástom roku života nemala prítomnosť alebo absencia fajčiara v spoločnej domácnosti vplyv. Z našich výsledkov možno usudzovať vplyv rodinného príslušníka fajčiara na ostatných členov domácnosti. Na základe našich výsledkov možno usudzovať, že prítomnosť fajčiara v spoločnej domácnosti s dospievajúcim má vplyv na nižší vek jeho prvej skúsenosti s fajčením.

Poďakovanie: 
Zdroje: 

[1] Drugdová, M. a kol., 2011. Chronická obštrukčná choroba pľúc. Národné smernice pre prevenciu a terapiu. 1. vyd. Bratislava: Slovenská pneumologická a ftizeologická spolonosť. ISBN 978-80-88866-98-5.
[2] SANDER, L. G. and X. ZHOU, 2004. Smoke: A Global History of Smoking. 1. vyd. London: Reaktion Books. ISBN 9781861892003.
[3] SVETOVÁ ZDRAVOTNÍCKA ORGANIZÁCIA, 2004. Neuroveda o užívaní psychoaktívnych látok a závislosti. Bratislava: Centrum pre liečbu drogových závislostí. ISBN 80-969196-1-X.

Diskusia