Karcinóm prsníka je najčastejší malígny nádor postihujúci ženskú populáciu. Ročne sa v Slovenskej repuplike diagnostikuje približne 2200 prípadov ochorenia [1]. V čase diagnózy je 6 % žien klasifikovaných do metastatického štádia a len 22 % z nich dosahuje 5-ročné prežívanie [2]. Súčasná molekulárna klasifikácia karcinómu prsníka delí pacientky podľa expresie estrogénových, progestreronových receptorov, expresie receptoru skupiny epidermálnych rastových faktorov HER2, Ki67, do 4 skupín: Luminal A, Luminal B podtyp 1, Luminal B podtyp 2, HER2 pozitívne. Bližšie pochopenie molekulárnej heterogenity karcinómu prsníka prináša pre dennú klinickú prax potrebnú kategorizáciu pacientok s určitým režimom liečby a prognózou.

Mononukleárne bunky periférnej krvi (lymfocyty, monocyty)  zohrávajú úlohu v priebehu a vzniku ochorenia, funkčne regulujú karcinogénny vývoj a progresiu a sú prepojené so všetkými štádiami od prekanceróz až po diseminované metastatické štádium. Krokom k bližšiemu pochopeniu nádorovej invázie a metastatickému potenciálu je štúdium motility buniek v rámci interakcií s imunitným systémom. Široké spektrum motilačných mechanizmov priamo súvisí s inváziou do extramamárnych tkanív. Práve architektonika mikrofilamentálnej siete proteínov je jedným z významných momentov bunkovej proliferácie, diferenciácie, interakcie, motility a migrácie. Stúpajúci metastázujúci potenciál buniek bol asociovaný s poklesom aktínu a slabšie organizovaným aktínovým skeletom. Kontrakcia siete stresových filamentov vedie k pohybu bunky a usmerneniu k malígnej migrácii [3].

Pomocou hmotnostnej spektrometrie boli kvalitatívne analyzované proteíny mononukleárnych buniek periférnej krvi, kde bolo identifikovaných 20 priekazných proteínov. Najvyššie zmeny expresie proteínov boli zaznamenané po 1. a 3. cykle chemoterapie. Najvyšší nárast bol detegovaný u aktínu, filaminu A, myosínu, talínu a vinculínu.

Proteomická analýza mononukleárnych buniek periférnej krvi pri karcinóme prsníka zachytáva množstvo proteínov, ktoré sú potenciálnymi diagnostickými markermi a prediktívnymi markermi individuálnych nežiaducich účinkov. Tieto proteíny predstavujú sľubnú cestu k včasnej diagnostike a vysoko-cielenej efektívnejšej liečbe.