Vitamín D je esenciálnym mikronutrientom pre všetky vekové kategórie. Jeho pleiotropné účinky a deficiencia sú v súčasnosti predmetmi intenzívneho výskumu a stali sa aktuálnou témou aj v laickej spoločnosti. Nedostatok vitamínu D je globálnym fenoménom. Má nepriaznivý dopad nielen na kostrový systém človeka, ale môže hrať dôležitú úlohu aj pri rozvoji a progresii rôznych civilizačných ochorení (kardiovaskulárne, autoimunitné, onkologické). V dôsledku deficiencie dochádza k oslabeniu imunitného systému a narušeniu rovnováhy protizápalových a prozápalových procesov, a to vedie aj k väčšej náchylnosti k infekciám. Od vypuknutia pandémie SARS-CoV-2 sa médiami šírili odporúčania o posilnení imunity, a to aj konkrétne prostredníctvom suplementácie vitamínu D. Po výživových doplnkoch s obsahom vitamínu D bol v tomto období silný dopyt a priemerná dávka obsahu vitamínu D v produktoch na trhu sa zvýšila oproti obdobiu pred pandémiou. Naša hypotéza bola, že s nárastom informovanosti o význame vitamínu D a miery suplementácie v populácií, vzrástla aj hladina vitamínu D v sére u pacientov. Cieľom práce bolo overiť túto hypotézu porovnaním koncentrácií vitamínu D u pacientov dispenzarizovaných na V. internej klinike LF UK a Univerzitnej nemocnice Bratislava – Ružinov v roku 2019 a v roku 2021. Status vitamínu D pacientov sa určuje na základe sérovej koncentrácie jeho prekurzoru, 25-hydroxyvitamínu D. Hodnoty koncentrácií 25-hydroxyvitamínu D sme vyhodnotili spolu u 310 pacientoch (111 z roku 2019 a 199 z roku 2021). Taktiež sme stanovili priemerný vek a hodnoty BMI pre oba roky a zvlášť pre mužov a ženy. Údaje boli stiahnuté z nemocničného informačného systému Medea. Hypotéza sa nám nepotvrdila. Rozdiel medzi priemernou hladinou vitamínu D u pacientov v roku 2019 (21,40 ±11,61 ng/l) a v roku 2021 (19,57 ±11,35 ng/l) nie je štatisticky významný a to ani vo výsledkoch oddelene pre ženy (19,63 ±10,06 ng/l v roku 2019 a 20,01 ±11,79 ng/l v roku 2021) a mužov (22,80 ±12,61 ng/l v roku 2019 a 19,17 ±10,97 ng/l v roku 2021). Tieto priemerné hodnoty, okrem dvoch výnimiek, sa pohybujú tesne pod hranicou deficiencie (< 20 ng/ml). V priemernom veku pacientov v rokoch 2019 (62,17 ±14,61 rokov) a 2021 (74,77 ±11,69 rokov) je štatisticky významný rozdiel a to ako celkovo, tak aj pre ženy a mužov oddelene. Medzi vekom a hladinou vitamínu D v roku 2019 bola preukázaná štatisticky významná negatívna korelácia, no naopak, v roku 2021 tieto dva parametre korelovali štatisticky významne pozitívne. Vyšší vek pacientov v roku 2021 mohol byť jedným z faktorov, ktoré takýto výsledok podmienili. Ďalším faktorom môže byť pre vitamín D charakteristická heterogenita v populácii a značná individualita odpovedí jednotlivcov na suplementáciu. Vo vzťahu hladiny vitamínu D a hodnoty BMI vyšla podľa očakávaní negatívna korelácia, ako v roku 2019 tak aj v roku 2021, avšak žiadny z výsledkov nebol štatisticky významný. Problém deficiencie vitamínu D je aktuálne podčiarknutý pandémiou SARS-CoV-2, nakoľko jeho nízke hladiny sú asociované aj s vyššou úmrtnosťou na COVID-19. Pandemické roky by boli zaujímavým predmetom hlbšej analýzy a rovnako by bolo do budúcna žiaduce vyhodnotiť aj vzťah vitamínu D s ďalšími parametrami, diagnózami pacientov atď. O tom, aký by mal byť optimálny prístup k udržovaniu statusu vitamínu D, sa stále vedie diskusia. Vzhľadom na pleiotropné účinky vitamínu D sa čoraz častejšie pristupuje k stanoveniu jeho hladiny ako významného diagnostického ukazovateľa, najmä u pacientov s vyšším rizikom deficiencie. Napriek početným štúdiám neexistujú jednoznačné závery o tom, či by sa mal vitamín D využívať profylakticky, ako súčasť terapie určitých ochorení alebo naďalej vo forme suplementu.