Štúdium krvi pacientov s aneuryzmou hrudníkovej aorty pomocou metódy fluorescenčnej spektroskopie

Štúdium krvi pacientov s aneuryzmou hrudníkovej aorty pomocou metódy fluorescenčnej spektroskopie

Celkové hodnotenie

Vedecká práca
88%
Prevedenie (dizajn)
96%
Diskusná interakcia
PoužívateľVedecká prácaDizajnDiskusná interakcia
Mgr. Eva Duborská80%100%-
PharmDr. Štefan Husár PhD.100%100%-
RNDr. Lenka Ihnátová PhD.80%80%-
RNDr. Jana Janočková PhD.100%100%-
Ing. Nataša Pavlovičová PhD.80%100%-
ISBN: 978-80-970712-8-8

Štúdium krvi pacientov s aneuryzmou hrudníkovej aorty pomocou metódy fluorescenčnej spektroskopie

Zuzana Guľašová1 , Vladimíra Tomečková , Panagiotis Artemiou2 , Mária Mareková
1 Ústav lekárskej a klinickej biochémie, Lekárska fakulta, Univerzita Pavla Jozefa Šafárika, Košice, Slovensko
2 Klinika srdcovej chirurgie, Lekárska fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika a VUSCH, a.s., Košice, Slovensko
gulasova.z@gmail.com

Krvná plazma a krvné sérum predstavujú zmes rôznych endogénnych látok, ako sú  aminokyseliny, proteíny, koenzýmy s charakteristickými fluorescenčnými vlastnosťami. Fluorescencia proteínov všeobecne zobrazuje štruktúrne usporiadanie buniek a tkanív. Prítomnosť ďalších fluorofórov napr. derivátov pyridínu (NADH+H+), izoaloxazínu (FAD) a pyrolov (porfyrín) je výsledkom metabolických činností bunky [1]. Degradácia a prestavba extracelulárneho matrixu, fragmentácia štruktúrnych komponentov aortálneho tkaniva a zápalové procesy súvisia s aneuryzmou hrudníkovej aorty [2], kardiovaskulárnym ochorením charakterizovaným rozšírením hrudníkovej časti aorty. 

Cieľom práce bola analýza a charakterizácia patologických a metabolických zmien krvnej plazmy a séra pacientov s aneuryzmou hrudníkovej aorty pomocou fluorescenčnej spektroskopie. Výsledná autofluorescencia krvi pacientov bola porovnaná so skupinou zdravých jedincov. Výsledky ukázali v oblasti excitačnej vlnovej dĺžky 280 nm signifikantné zníženie fluorescenčnej intenzity krvnej plazmy a séra pacientov v porovnaní so zdravými jedincami, čo by mohlo byť výsledkom rozpadu proteínov v krvi pri danom ochorení. Oblasť excitačnej vlnovej dĺžky 280 nm je charakteristická pre fluorescenčné excitačné maximá proteínov obsahujúcich aromatické aminokyseliny, albumín, fibrinogén [3,4]. V oblasti excitačnej vlnovej dĺžky 350 nm, kde sa vyskytuje charakteristické absorpčné maximum redukovaného NADH+H+, boli pozorované nepatrné zmeny autofluorescencie pacientov oproti kontrolnej skupine.  

Dosiahnuté výsledky tejto štúdie by mohli prispieť k ďalšiemu výskumu spomínaného kardiovaskulárneho ochorenia. 

Poďakovanie: 

Práca bola podporovaná grantovým projektom VEGA-1/0115/14.

Zdroje: 

[1] Madhuri, S., Vengadesan, N., Aruna, P., Koteeswaran, D., Venkatesan, P., Ganesan, S. Native fluorescence spectroscopy of blood plasma in the characterization of oral malignancy. Photochemistry & Photobiology. 2003, 78, 197-204.
[2] El-Hamamsy, I., Yacoub, M.H. Cellular and molecular mechanisms of thoracic aortic mechanisms. Nature Review s Cardiology. 2009, 6, 771-786.  
[3] Goncalves, S., Santos, N.C., Martins-Silva, J., Saldanha, C. Fibrinogen-beta-estradiol binding studied by fluorescence spectroscopy: denaturation and pH effects. Journal of Fluorescence. 2006, 16, 207-213.
[4] Lackowicz, J.R. Principles of Fluorescence Spectroscopy. Third edition. New York, USA: Springer Science + Business Media, LLC, 2006. 63-66 p. ISBN-13: 978-0-387-31278-1.  
 

Diskusia

Zaujímavá práca. Mal by som jeden dotaz.

Náhodou ste nehodnotili ako u kontroly, tak u pacienta biochémiu krvi? Myslím tým, či by nebolo vhodné použiť koreláciu niektorými biochemickými parametrami k florescencii.
Ďakujem

Pekná práca, rád by som sa opýtal na dve veci: aký prístroj bol použitý na meranie, a koľko vzoriek obsahovali kontrolná skupina a pacientska skupina?