Vážená pani magisterka, milá Lenka, v úvode môjho vstupu mi dovoľ Ťa pozdraviť. Veľmi pekný a hodnotný príspevok. Konferencia sa postupne dostáva do svojej záverečnej fázy trvania a organizátori konferencie ma požiadali, aby som položil účastníkom otázky na diskusiu. Každému účastníkovi položím rovnaké všeobecné otázky, a potom podľa príslušnej odpovede budú príp. smerovať špecificky ďalšie.
Dakujem za otázku Vladko, no hlavným činiteľom v mojom prípade, bola najmä náhoda, že som sa dostala do takého skvelého kolektívu pracovníkov na fakulte KMB PriFUK, ktorí sa zaoberajú práve teluričitanovou rezistenciou, ktorá sa celosvetovo skúma avšak molekulárny princíp sprostredkujúci rezistenciu je stále nejasný. Zlúčeniny telúru sú zriedkavo zastúpené v životnom prostredí, ale napriek tomu sa gény kódujúce teluričitanovú rezistenciu nachádzajú v mnohých patogénnych baktériách:
Klebsiella pneumoniae, Escherichia coli KL53, Shigella flexneri, Yersinia pestis, Vibrio cholerae, Proteus mirabilis, Deinococcus radiodurans a v E. coli O157:H7 atd. Predpokladá sa, že práve determinanty teluričitanovej rezistencie by mohli zvyšovať fitnes daných patogénov.
Pre ľudskú spoločnosť je práca v základnom (fundamentálnom) výskume veľmi dôležitá činnosť. V základnom výskume však nikto nevie dopredu povedať, aký profit z toho bude. Udáva však úroveň získaných výsledkov vo výskume aplikovanom, ktorý na ten základný výskum nadväzuje. Niektoré z objavov nájdu svoje uplatnenie v praxi (v technológiách, priemysle) „okamžite“, iné vedecké poznatky až po istej kratšej či dlhšej dobe. Príkladom takého objavu by mohol byť tzv. pozitrónový emisný tomograf (zariadenie PET kamera na identifikáciu zhubných nádorov v organizme), ktorý je produktom základného výskumu (antičastica k elektrónu pozitrón bola objavená niekedy v 40. rokoch min. st.; ale praktické použitie (v medicíne) to našlo až po cca 50-60. rokoch (v 90. rokoch a dnes)). No napriek tomu, uplatnenie v praxi dosiahnutých výsledkov z aktivity niektorých výskumníkov je len sotva možné. Ak je to možné, mohla by si prosím priblížiť ostatným, aj menej zainteresovaným účastníkom, aký je impakt (výstup) Vami dosiahnutých výsledkov pre prax? V čom (resp. kde; uveď aspoň 1 oblasť) vidíš možné využitie výsledkov Vášho výskumu (a s tým súvisiacej Vami vynaloženej energie a času a financií) v každodennej praxi (v priemysle, pre život, pre dobro človeka)?. Ďakujem za odpoveď.
Ivana
Chcela by som sa spytat, v com je vyhoda buniek C41(DE3) v porovnaní s klasickými BL21(DE3)?
Vážená pani magisterka, milá Lenka
Vážená pani magisterka, milá Lenka, v úvode môjho vstupu mi dovoľ Ťa pozdraviť. Veľmi pekný a hodnotný príspevok. Konferencia sa postupne dostáva do svojej záverečnej fázy trvania a organizátori konferencie ma požiadali, aby som položil účastníkom otázky na diskusiu. Každému účastníkovi položím rovnaké všeobecné otázky, a potom podľa príslušnej odpovede budú príp. smerovať špecificky ďalšie.
AD1:
Dovoľ mi opýtať sa Ťa, čo bol hlavný činiteľ, ktorý rozhodol o tom, že sa venuješ práve tej oblasti, ktorej sa venuješ? Ďakujem za odpoveď.
Re: AD1:
Dakujem za otázku Vladko, no hlavným činiteľom v mojom prípade, bola najmä náhoda, že som sa dostala do takého skvelého kolektívu pracovníkov na fakulte KMB PriFUK, ktorí sa zaoberajú práve teluričitanovou rezistenciou, ktorá sa celosvetovo skúma avšak molekulárny princíp sprostredkujúci rezistenciu je stále nejasný. Zlúčeniny telúru sú zriedkavo zastúpené v životnom prostredí, ale napriek tomu sa gény kódujúce teluričitanovú rezistenciu nachádzajú v mnohých patogénnych baktériách:
Klebsiella pneumoniae, Escherichia coli KL53, Shigella flexneri, Yersinia pestis, Vibrio cholerae, Proteus mirabilis, Deinococcus radiodurans a v E. coli O157:H7 atd. Predpokladá sa, že práve determinanty teluričitanovej rezistencie by mohli zvyšovať fitnes daných patogénov.
AD2:
Pre ľudskú spoločnosť je práca v základnom (fundamentálnom) výskume veľmi dôležitá činnosť. V základnom výskume však nikto nevie dopredu povedať, aký profit z toho bude. Udáva však úroveň získaných výsledkov vo výskume aplikovanom, ktorý na ten základný výskum nadväzuje. Niektoré z objavov nájdu svoje uplatnenie v praxi (v technológiách, priemysle) „okamžite“, iné vedecké poznatky až po istej kratšej či dlhšej dobe. Príkladom takého objavu by mohol byť tzv. pozitrónový emisný tomograf (zariadenie PET kamera na identifikáciu zhubných nádorov v organizme), ktorý je produktom základného výskumu (antičastica k elektrónu pozitrón bola objavená niekedy v 40. rokoch min. st.; ale praktické použitie (v medicíne) to našlo až po cca 50-60. rokoch (v 90. rokoch a dnes)). No napriek tomu, uplatnenie v praxi dosiahnutých výsledkov z aktivity niektorých výskumníkov je len sotva možné. Ak je to možné, mohla by si prosím priblížiť ostatným, aj menej zainteresovaným účastníkom, aký je impakt (výstup) Vami dosiahnutých výsledkov pre prax? V čom (resp. kde; uveď aspoň 1 oblasť) vidíš možné využitie výsledkov Vášho výskumu (a s tým súvisiacej Vami vynaloženej energie a času a financií) v každodennej praxi (v priemysle, pre život, pre dobro človeka)?. Ďakujem za odpoveď.