Prvé známky agresívnej parodontitídy sa obvykle objavujú v pubertálnom období a postihujú stredné horné rezáky a prvé stoličky. Doteraz nie je celkom jasné, prečo práve tieto zuby, keďže v tom čase je už prakticky prerezané kompletné zuboradie. Toto zápalové ochorenie je však pohľadom nezistiteľné, a preto je po dovŕšení 15.roku (aj zo zákona SR a podľa WHO) povinnosťou zubára pri preventívnej prehliadke vykonať parodontologické vyšetrenie, tzv. CPITN index, pri ktorom zasúva tupú sondu do priestoru medzi zubom a ďasnom a zisťuje možné poškodenie závesného aparátu zuba - parodontu. Začiatok ochorenia môže byť však aj niekoľko rokov skôr, chrup je často bez prítomnosti kazov a ústna dutina vyzerá zdravo. Priamy vplyv familiárneho výskytu na vznik ochorenia nebol doteraz jednoznačne preukázaný a predpokladá sa vplyv rôznych polymorfizmov génov podobne ako u iných ochorení. Možno identifikácia takýchto podozrivých génov by priniesla možnosť omnoho skoršej diagnostiky a následne aj začatia liečby.
Ďakujem za výbornú otázku, lebo práve neskorá diagnostika a liečba sú hlavnými príčinami predčasných strát zubov týchto pacientov (detí) a znamenajú pre ne veľký zdravotný aj sociálny hendikep. V súčasnosti toto ochorenie nie je možné úplne zastaviť, pretože nie je jednoznačne známa príčina, ale je ho možné výrazne pravidelnou liečbou spomaliť.

Dufam, že odpoveď bola uspokojivá a veľmi pekne ďakujem za otázku.

V práci bol stanovovaný 25-hydroxyvitamín D. Aktuálne sa na posúdenie celkových zásob vitamínu D odporúča stanovenie práve 25-hydroxyvitamínu D (tzv. Total vitamín D, 25OHD2 + 25OHD3). Táto cirkulujúca forma vitamínu D je biologicky neaktívna a dosahuje hladiny približne 1000-krát vyššie ako cirkulujúci 1,25-dihydroxyvitamín D. Biologický polčas cirkulujúceho 25-hydroxyvitamínu D je omnoho dlhší ako 1,25-OHD (2-3 týždne), čo je tiež dôvodom pre uprednostnenie jeho stanovovania. Táto forma je následne hydroxylovaná na aktívnu formu v obličkách, ale súčasne aj v mnohých tkanivách ľudského tela, ktoré dokážu syntetizovať potrebný enzým. Týmto tkanivom je aj parodont (napr. fibroblasty gingívy).
Čo sa týka vitamínu K, známeho koagulačného vitamínu, tak tento vitamín má dôležitú úlohu aj v procesoch kostnej novotvorby a remodelácie (konkrétne je nevyhnutný pre posttranslačné premeny glutamátových zvyškov osteokalcínu). Súčasťou parodontu (tkanivá obklopujúce zub: parodontálne ligamentá, alveolárna kosť, cement, gingíva) je aj alveolárna kosť, na ktorej metabolizmus má vitamín K určite vplyv, a preto môže ovplyvňovať aj periodontitídy ( parodontitídy). Dokonca sa zistilo, že jednotlivé formy vitamínu K majú rôzne úlohy v metabolizme kostí.
Aktuálne sa význam vitamínu K2 v súvislosti so zdravým zubov spája so zubným kazom. Na vznik zubného kazu vplýva mikroprostredie ústnej dutiny a podľa nových poznatkov aj endokrinné riadenie cez os hypotalamus- slinné žľazy a vplyv hypotalamu na tok tekutiny v dentálnych tubuloch. Zvýšený príjem cukrov má za následok nárast oxidačného stresu v hypotalame. Signalizácia z hypotalamu dokáže zastaviť alebo otočiť tok tekutiny v dentálnych tubuloch, čo vedie k zvýšenej zraniteľnosti zuba k orálnym baktériám, ktoré tak môžu ľahšie poškodiť povrch zuba (demineralizácia skloviny, iritácia dentínu – zápalová reakcia). A práve vitamín K2 má v mozgu významné antioxidačné účinky, ktoré môžu umožniť zachovanie endokrinne riadeného odstredivého toku dentínovej tekutiny. Cukor teda dokáže nie len navýšiť počet orálnych baktérii, ale zároveň znižuje obranné mechanizmy zubného tkaniva cez endokrinnú signalizáciu. Vitamín K2 tiež dokáže zvýšiť pufrovaciu kapacitu slín, ktorá je kritická pre neutralizáciu orálneho prostredia, a to cez indukciu sekrécie vápnika a anorganického fosforu.

Realizovaná štúdia bola pilotná a pre podrobnejšiu interpretáciu výsledkov by
bolo vhodné vyšetrenie väčšieho súboru pacientov, pravdepodobne aj ďalších laboratórnych parametrov. Štúdie sa zúčastnilo 14 pacientov a 14 zdravých vyšetrených jedincov (veku primeraných). Na štatistické hodnotenie je to samozrejme zatiaľ veľmi malá vzorka. Ochorenie je v skorých štádiách často prehliadnuté, keďže pacient nemá subjektívne ťažkosti a mnohokrát sa odhalí až v 3.-4. dekáde života, ale aj neskôr a je zamenené za chronickú formu. Vzhľadom na tento fakt a aj pre opakované výrazné zmeny v klasifikačnom systéme parodontopatií (menili sa kritéria pre zaradenie do ochorenia) dodnes nie je jednoznačne určená prevalencia agresívnej parodontitídy. Odhaduje sa na menej ako 1% u ľudí medzi 20- 29 rokov, avšak pravdepodobne varíruje podľa rasy, krajiny atď. Jedná sa teda o vzácnejšie ochorenie, avšak nie až extrémne vzácne. Pre odhalenie ochorenia je dôležitý skorý záchyt, ktorý umožní nasadenie liečby, ktorá sa líši od liečby chronickej formy. Áno, v našich podmienkach je možné vyšetriť dostatočný súbor pacientov pre podrobnejšiu interpretáciu výsledkov, vyžaduje si to však trpezlivosť a dlhšie obdobie. Vo vyhľadávaní vhodných pacientov sa pokračuje.