17β-estradiol stimuluje kapilárnu formáciu a moduluje NOTCH signálnu dráhu v HUVEC bunkovej línii

17β-estradiol stimuluje kapilárnu formáciu a moduluje NOTCH signálnu dráhu v HUVEC bunkovej línii

Celkové hodnotenie

Vedecká práca
77%
Prevedenie (dizajn)
84%
Diskusná interakcia
100%

Diskusia

Dobrý deň, rada by som sa spýtala akým mechanizmom dochádza k aktivácii NOTCH1 receptora prostredníctvom E2 (génová transkripcia, cytoplazmat signalizácia..). Ďakujem

Príjemný dobrý večer,
ďakujem pekne za otázku. E2 stimuluje NOTCH1 predovšetkým na úrovni NOTCH1 génu, kde boli lokalizované tzv. ERE sekvencie (estrogen-responsive elements), následkom čo......ho je veľmi vysoká expresia receptora na bunkovej membráne už vo veľmi krátkom čase. V prípade aktivácie signálnej dráhy (väčšinou práve cez NOTCH1) sa E2 podieľa aj na aktivácii RBP-Jκ, jedného z konečných transkipčných faktorov NOTCH dráhy.
Dúfam, že som poskytla uspokojivú odpoveď, každopádne ak by ste mali ďalšie otázky, rada sa pokúsim sofistikovane odpovedať :)

Dobrý večer. Chcel by som sa opýtať či majú podobné účinky aj deriváty mužských pohlavných hormonov. Bolo by možné využiť E2 v liečbe varixov či infarktu myokardu na podporu regenerácie ciev? zaujimalo by ma este akym programom ste robili gracike spracovania vysledkov, dakujem

Príjemný dobrý večer,
ďakujem pekne za otázku. Áno, podobné proangiogénne účinky bolo dokázané aj u androgénov, predovšetkým u testosterónu a dihydrotestosterónu (DHT), a to vďaka ich androgénnym receptorom lokalizovaným v endotelových bunkách. Vzhľadom na ich pozitívne vlastnosti čo sa týka cievnej regenerácie by sa naozaj tieto hormóny mohli v budúcnosti používať ako súčasť liečby prípadne prevencie Vami spomínaných ochorení (u mužských pacientov by som preferovala DHT, nakoľko sa testosterón vďaka enzýmu aromatáza čiastočne konvertuje na estradiol, ktorého vysoké hladiny by sme u mužov asi nechceli:), bude však potrebných asi milión klinických štúdií práve kvôli zvýšenému riziku vzniku nádorových ochorení v dôsledku aktívnejšej angiogenézy.
Čo sa týka grafického spracovania – mali ste na mysli štatistiku a grafy? Pokiaľ áno, robila som to pomocou štatistického programu GraphPad Prism 3.02.
Ak máte ďalšie otázky, rada sa pokúsim odpovedať :)

Dobrý deň. Chcel by som sa opýtať, aké vplyvy má E2 na imunitný systém, keďže je známe dvojnásobne vyššie riziko sclerosis multiplex u žien ako u mužov. dakujem

Príjemný dobrý večer,
ďakujem pekne za ďalšiu zaujímavú otázku. Vplyv E2 na imunitný systém je jednoznačne potvrdený, nakoľko množtvo imunitných buniek na svojom povrchu exprimuje buď jeden alebo oba receptory pre tento hormón. Jeho presná úloha však doteraz nie je špecifikovaná, prebieha množstvo štúdií smerujúcich k tomuto objasneniu.
Čo sa momentálne vie, je to, že E2 stimuluje produkciu IL-10 a naopak potláča syntézu IL-12, ktorý naopak stimuluje diferenciáciu T1 lymfocytov na Th1, ktorých nadmerná reaktivita je spájaná so sklerotickými atakmi (pokiaľ viem).
Teraz prichádza tá otázka: vyzerá to tak, že E2 má protektívne účinky čo sa týka SM, prečo sú teda ženy náchylnejšie na jej vývin? Predopkladá sa, že dôvodom by mohol byť fakt, že zatiaľ čo u mužov je koncentrácia E2 je počas celého života relatívne stabilná, u žien dochádza k výrazným výkyvom v jeho koncentrácii, dôsledkom čoho môže nastať nerovnováha v jednotlivých zložkách imunity. Príkladom tejto teórie môže byť tehotenstvo u žien trpiacich SM, u ktorých sa frekvencia atakov počas gravidity značne znižuje, pravdepodobne kvôli vysokým koncentráciám E2. Naopak ženy po pôrode sú na záchvaty oveľa náchylnejšie, a to zrejme kvôli tomu, že koncentrácia E2 prudko klesá.
Tieto pozorovania teda v nemalej miere naznačujú, že E2 može výrazne ovplvyvniť vývin, resp. priebeh nielen SM ale pravdepodobne aj iných autoimunitných ochorení. Budeme si však musieť počkať na konkrétnejšie štúdie a ich výsledky.

Vážená pani inžinierka, v úvode môjho vstupu mi dovoľte Vás pozdraviť. Veľmi pekný a hodnotný príspevok. Konferencia sa postupne dostáva do svojej záverečnej fázy trvania a organizátori konferencie ma požiadali, aby som položil účastníkom otázky na diskusiu. Každému účastníkovi položím rovnaké všeobecné otázky, a potom podľa príslušnej odpovede budú príp. smerovať špecificky ďalšie.

Príjemný dobrý večer prajem,
Ďakujem veľmi pekne za Vašu pochvalu a otázky :) Pokúsim sa ich zodpovedať čo najlepšie :)

Dovoľte mi opýtať sa Vás, čo bol hlavný činiteľ, ktorý rozhodol o tom, že sa venujete práve tej oblasti, ktorej sa venujete? Ďakujem za odpoveď.

Ako som spomenula vo svojom profile, môj originálny doktorandský výskum sa zaoberá predošetkým vzťahom medzi oxidačným stresom a plodnosťou. Keď som však dostala možnosť absolovať stáž vo Švajčiarsku, vybrala som si túto tému predovšetkým z jednoduchého dôvodu – estrogény sú viac než pohlavné hormóny, ovplyvňujú množstvo fyziologických procesov prebiehajúcich nielen u žien, ale aj u mužov a je jednoznačne potrebné im venovať zvýšenú pozornosť. Je naozaj zaujímavé ako výkyvy v produkcii alebo aktivite jedného z typických „ženských“ hormónov dokáže spôsobiť navonok nesúvisiace zdravotné komplikácie, ako je napr. zvýšené riziko osteoporózy, artrosklerózy alebo neurologické a psychologické problémy. Táto téma ma zaujala nielen ako študenta pohybujúceho sa v prostredí fyziológie a molekulárnej biológie, ale aj ako ženy, ktorá sa jedného dňa bude musieť „popasovať“ s hormonálnou nerovnováhou vyplývajúcou z menopauzy.

Pre ľudskú spoločnosť je práca v základnom (fundamentálnom) výskume veľmi dôležitá činnosť. V základnom výskume však nikto nevie dopredu povedať, aký profit z toho bude. Udáva však úroveň získaných výsledkov vo výskume aplikovanom, ktorý na ten základný výskum nadväzuje. Niektoré z objavov nájdu svoje uplatnenie v praxi (v technológiách, priemysle) „okamžite“, iné vedecké poznatky až po istej kratšej či dlhšej dobe. Príkladom takého objavu by mohol byť tzv. pozitrónový emisný tomograf (zariadenie PET kamera na identifikáciu zhubných nádorov v organizme), ktorý je produktom základného výskumu (antičastica k elektrónu pozitrón bola objavená niekedy v 40. rokoch min. st.; ale praktické použitie (v medicíne) to našlo až po cca 50-60. rokoch (v 90. rokoch a dnes)). No napriek tomu, uplatnenie v praxi dosiahnutých výsledkov z aktivity niektorých výskumníkov je len sotva možné. Ak je to možné, mohli by ste prosím priblížiť ostatným, aj menej zainteresovaným účastníkom, aký je impakt (výstup) Vami dosiahnutých výsledkov pre prax? V čom (resp. kde; uveďte aspoň 1 oblasť) vidíte možné využitie výsledkov Vášho výskumu (a s tým súvisiacej Vami vynaloženej energie a času a financií) v každodennej praxi (v priemysle, pre život, pre dobro človeka)?. Ďakujem za odpoveď.

Experimenty nášho výskumu vyplývajú z faktu, že u žien v a po menopauze častokrát vznikajú závažné zdravotné problémy, ktoré priamo vyplývajú z nerovnováhy estrogénov. Viac-menej jedinou formou prevencie týchto komplikácií je substitučná hormonálna terapia, ktorá je založená na estradiole. Problém však nastáva v tom, že estradiol stimuluje tvorbu krvných kapilár, a tým potenciálne môže zvýšiť riziko vzniku, resp. rastu nádorov. Výskum preto smeruje k hľadaniu alternatívnych látok, ktoré by poskytli rovnaké terapeutické výhody ako estradiol, ale eliminovali by jeho negatíva. Moja práca sa popri skúmaniu vplyvu estradiolu na NOTCH dráhu zaoberala aj vzťahom medzi NOTCH dráhou a 2-metoxyestradiolom, ktorý by mohol byť alternatívou estradiolu v hormonálnej terapii. V konečnom dôsledku, ak sa nám podarí odhaliť a pochopiť presný mechanizmus účinku a signalizáciu nielen estradiolu ale aj jeho derivátov, výrazne tým môžeme prispieť k vývinu efektívnejšej hormonálnej terapie bez (dúfajme) vedľajších účinkov a zlepšiť tak kvalitu života množstva žien vystavených riziku postmenopauzálnych zdravotných komplikácií.