Plánujeme prehĺbiť poznatky o elektrických signáloch v rastlinách na modelovom objekte Dionaea muscipula a zaoberať sa štúdiom vplyvu akčných potenciálov na fotosyntézu a syntézu proteínov.
Dobrý deň. Zaujímalo by ma, k akým elektrickým signálom sa radí ranné otváranie a večerné uzatváranie kvetov. Venujete sa len mechanickým elektrickým potenciálom? Ďakujem.
V tomto prípade sa nejedná o elektrické signály, ale ide o tzv. nastie. Sú to pohyby, ktoré sa prejavujú u niektorých kvetov otvárajúcich sa spravidla na sv...et...l...e a uzatvárajúcich sa v tme. Na tento jav teda vplýva svetelné žiarenie a hovoríme o fotonastii. Otváranie a zatváranie kvetov ovplyvňuje aj teplota, vtedy sa jedná o termonastiu. Napr. tulipán, vonkajšie bunky mezofylu okvetných listov majú teplotné optimum rastu asi o 10°C nižšie ako bunky vnútorné. Pri poklese teploty preto dochádza k rýchlejšiemu rastu na vonkajšej strane a kvet sa zavrie.
Áno, zatiaľ sa zaoberáme elektrickými signálmi, ktoré sú indukované mechanickou stimuláciou. Ako rastlinný model využívame mäsožravú rastlinu Dionaea muscipula.
Vážená pani magisterka, v úvode môjho vstupu mi dovoľte Vás pozdraviť. Veľmi pekný a hodnotný príspevok. Konferencia začala a organizátori konferencie ma požiadali, aby som položil účastníkom otázky do diskusie. Na začiatku každému účastníkovi položím rovnaké všeobecné otázky, a potom podľa príslušnej odpovede budú príp. smerovať špecificky ďalšie.
Pre ľudskú spoločnosť je práca v základnom (fundamentálnom) výskume veľmi dôležitá činnosť. V základnom výskume však nikto nevie dopredu povedať, aký profit z toho bude. Udáva však úroveň získaných výsledkov vo výskume aplikovanom, ktorý na ten základný výskum nadväzuje. Niektoré z objavov nájdu svoje uplatnenie v praxi (v technológiách, priemysle) „okamžite“, iné vedecké poznatky až po istej kratšej či dlhšej dobe. Príkladom takého objavu by mohol byť tzv. pozitrónový emisný tomograf (zariadenie PET kamera na identifikáciu zhubných nádorov v organizme), ktorý je produktom základného výskumu (antičastica k elektrónu pozitrón bola objavená niekedy v 40. rokoch min. st.; ale praktické použitie (v medicíne) to našlo až po cca 50-60. rokoch (v 90. rokoch a dnes)). No napriek tomu, uplatnenie v praxi dosiahnutých výsledkov z aktivity niektorých výskumníkov je len sotva možné. Ak je to možné, mohli by ste prosím priblížiť ostatným, aj menej zainteresovaným účastníkom, aký je impakt (výstup) Vami dosiahnutých výsledkov pre prax? V čom (resp. kde; uveďte aspoň 1 oblasť) vidíte možné využitie výsledkov Vášho výskumu (a s tým súvisiacej Vami vynaloženej energie a času a financií) v každodennej praxi (v priemysle, pre život, pre dobro človeka)?. Ďakujem za odpoveď.
výskum
Akú štúdiu elektrických signálov v rastlinách plánujete v blízkej budúcnosti. Je to veľmi zaujímavá téma :)
Re: výskum
Plánujeme prehĺbiť poznatky o elektrických signáloch v rastlinách na modelovom objekte Dionaea muscipula a zaoberať sa štúdiom vplyvu akčných potenciálov na fotosyntézu a syntézu proteínov.
metóda
Prosím popíšte bližšie metódu,alebo techniku na meranie el. signálov rastlin (napr. intracelulárnu). Ďakujem
Kvety
Dobrý deň. Zaujímalo by ma, k akým elektrickým signálom sa radí ranné otváranie a večerné uzatváranie kvetov. Venujete sa len mechanickým elektrickým potenciálom? Ďakujem.
Re: Kvety
Dobrý deň. Ďakujem za otázku.
V tomto prípade sa nejedná o elektrické signály, ale ide o tzv. nastie. Sú to pohyby, ktoré sa prejavujú u niektorých kvetov otvárajúcich sa spravidla na sv...et...l...e a uzatvárajúcich sa v tme. Na tento jav teda vplýva svetelné žiarenie a hovoríme o fotonastii. Otváranie a zatváranie kvetov ovplyvňuje aj teplota, vtedy sa jedná o termonastiu. Napr. tulipán, vonkajšie bunky mezofylu okvetných listov majú teplotné optimum rastu asi o 10°C nižšie ako bunky vnútorné. Pri poklese teploty preto dochádza k rýchlejšiemu rastu na vonkajšej strane a kvet sa zavrie.
Áno, zatiaľ sa zaoberáme elektrickými signálmi, ktoré sú indukované mechanickou stimuláciou. Ako rastlinný model využívame mäsožravú rastlinu Dionaea muscipula.
Vážená pani magisterka
Vážená pani magisterka, v úvode môjho vstupu mi dovoľte Vás pozdraviť. Veľmi pekný a hodnotný príspevok. Konferencia začala a organizátori konferencie ma požiadali, aby som položil účastníkom otázky do diskusie. Na začiatku každému účastníkovi položím rovnaké všeobecné otázky, a potom podľa príslušnej odpovede budú príp. smerovať špecificky ďalšie.
AD1:
Dovoľte mi opýtať sa Vás, čo bol hlavný činiteľ, ktorý rozhodol o tom, že sa venujete práve tej oblasti, ktorej sa venujete? Ďakujem za odpoveď.
AD2:
Pre ľudskú spoločnosť je práca v základnom (fundamentálnom) výskume veľmi dôležitá činnosť. V základnom výskume však nikto nevie dopredu povedať, aký profit z toho bude. Udáva však úroveň získaných výsledkov vo výskume aplikovanom, ktorý na ten základný výskum nadväzuje. Niektoré z objavov nájdu svoje uplatnenie v praxi (v technológiách, priemysle) „okamžite“, iné vedecké poznatky až po istej kratšej či dlhšej dobe. Príkladom takého objavu by mohol byť tzv. pozitrónový emisný tomograf (zariadenie PET kamera na identifikáciu zhubných nádorov v organizme), ktorý je produktom základného výskumu (antičastica k elektrónu pozitrón bola objavená niekedy v 40. rokoch min. st.; ale praktické použitie (v medicíne) to našlo až po cca 50-60. rokoch (v 90. rokoch a dnes)). No napriek tomu, uplatnenie v praxi dosiahnutých výsledkov z aktivity niektorých výskumníkov je len sotva možné. Ak je to možné, mohli by ste prosím priblížiť ostatným, aj menej zainteresovaným účastníkom, aký je impakt (výstup) Vami dosiahnutých výsledkov pre prax? V čom (resp. kde; uveďte aspoň 1 oblasť) vidíte možné využitie výsledkov Vášho výskumu (a s tým súvisiacej Vami vynaloženej energie a času a financií) v každodennej praxi (v priemysle, pre život, pre dobro človeka)?. Ďakujem za odpoveď.