Korelácia medzi in vitro a in vivo imunomodulačnými účinkami probiotík

Korelácia medzi in vitro a in vivo imunomodulačnými účinkami probiotík

Celkové hodnotenie

Vedecká práca
80%
Prevedenie (dizajn)
63%
Diskusná interakcia
100%
PoužívateľVedecká prácaDizajnDiskusná interakcia
RNDr. Beáta Pramuková40%40%-
RNDr. Viktória Szabadosová80%80%-
Mgr. Petra Bujňáková100%60%100%
Mgr. Lucia Pangrácová100%80%-
Ing. Zuzana Kňažická PhD.80%40%-
RNDr. Alena Šoltésová80%80%-

Diskusia

Dobrý večer pani doktorka.
Veľmi by ma zaujímal Váš názor na formy probiotík, ktoré sú nám dnes ponúkané. Či už tabletové probiotiká, rôzne nápoje a jogurty. Neustále sa diskutuje o ich účinnosti prípadne neúčinnosti. Aký je Váš názor na tieto prípravky? Dokáže napríklad aj prezenotvaný jogurt vplyvom probiotík zlepšiť trávenie? Ďakujem

Dakujem pekne za komentar.
Naozaj je dnes tato tema znacne diskutovana tak odbonou ako aj laickou verejnostou a to najma vdaka sirokej ponuke roznych mliecnych vyrobkov. Probiotikum je ucinne len vtedy ked je prijimane v dostatocnom mnozstve tj. odporuca sa min 10 na 9 CFU, ale ja som sa s tymto udajom zatial nestretla na ziadnom mliecnom vyrobku (jogurt, acidofilne mleko, ....). Dalsim faktom je zivotnost probiotika, i ked sa popisuje ze aj mrtve prob. bakterie stimuluju resp. ovplyvnuju napr. imunitny system v traviacom trakte, co sa tyka obnovy crevnej mikroflory (napr. po ATB liecbe) tam su efektivne len zive bakterie. A tretim faktom je to, ze vacsina komercne ponukanych jogurtov ma aj mesacnu dobu spotreby, pridane obsahuje rozne konzervacne latky atd. a teda podla mna v takomto vyrobku je zivich probiotik len velmi malo. Napriek tomu nechcem nikoho odradzat od konzumacie jogurtov, skor chcem odporucit vyberat si take ktore maju kratku trvanlivost alebo potom pit zakysane mlieko ak je moznost, tak najlepsie cerstve mlieko :). Tabletova forma probiotik je dnes lekarmi uz bezne predpisovana po ATB liecbe a s tym mam aj ja dobre skusenosti.

Ďakujem za vyčerpávajúcu odpoveď.

Dobrý večer prajem,
mňa by zaujímalo odkiaľ ste získali jednotlivé kolónie laktobacilov pre in vitro pokusy. Použili ste nejaký komerčne dostupný preparát alebo potravinu (jogurt, kyslé mlieko, ...)?
Vopred ďakujem za Vašu odpoveď.

Dakujem za otazku, nie su to komercne dostupne kmene, L. plantarum bol izolovany a charakterizovany na nasom pracovisku (v sucasnosti sa snazime definovat jeho vlastnosti) a zvysne dva kmene boli poskytnute Ustavom mikrobiologie a gnotobiologie UVLF v Kosiciach.

oceňujem Vašu experimentálnu časť práce. Avšak mrzí ma, že ste v prezentácii pri determinácií cytokinínov (ELISA) použili fotografiu z mojej minuloročnej prezentácii z tejto interaktívnej konferencie.

Chcela sa ešte spýtať, aké sú Vaše ďalšie experimentálne plány s danou problematikou.

Dakujem za komentar, a v prvom rade sa ospravedlnujem ak som pouzila Vas obrazok, nesluzil ako prezentacia mojich vlastnych vysledkov len ako nazorne doplnenie do schemy priebehu experimentov (bol nahodne stiahnuty z internetu ako aj ostatne v ppt)... A co sa tyka dalsich planov chcela by som tieto iste probioticke kmene testovat vyuzitim noveho in vitro intestinalneho bunkoveho modelu, ktorym dipsonuje pracovisko v Slovinsku v Maribore. Tento model umoznuje kokultivaciu 2 typov buniek (monocyty a epitelove bunky tenkeho creva) spolu s mikroorganizmami, co vierohodnejsie simuluje situaciu v tenkom creve.

Pre ľudskú spoločnosť je práca v základnom (fundamentálnom) výskume veľmi dôležitá činnosť. V základnom výskume však nikto nevie dopredu povedať, aký profit z toho bude. Udáva však úroveň získaných výsledkov vo výskume aplikovanom, ktorý na ten základný výskum nadväzuje. Niektoré z objavov nájdu svoje uplatnenie v praxi (v technológiách, priemysle) „okamžite“, iné vedecké poznatky až po istej kratšej či dlhšej dobe. Príkladom takého objavu by mohol byť tzv. pozitrónový emisný tomograf (zariadenie PET kamera na identifikáciu zhubných nádorov v organizme), ktorý je produktom základného výskumu (antičastica k elektrónu pozitrón bola objavená niekedy v 40. rokoch min. st.; ale praktické použitie (v medicíne) to našlo až po cca 50-60. rokoch (v 90. rokoch a dnes)). No napriek tomu, uplatnenie v praxi dosiahnutých výsledkov z aktivity niektorých výskumníkov je len sotva možné. Ak je to možné, mohli by ste prosím priblížiť ostatným, aj menej zainteresovaným účastníkom, aký je impakt (výstup) Vami dosiahnutých výsledkov pre prax? V čom (resp. kde; uveďte aspoň 1 oblasť) vidíte možné využitie výsledkov Vášho výskumu (a s tým súvisiacej Vami vynaloženej energie a času a financií) v každodennej praxi (v priemysle, pre život, pre dobro človeka)?. Ďakujem za odpoveď.

Dobry den dakujem za komentar. V rámci svojho výskumu sa venujem najmä testovaniu imunomodulacnych vlastnosti probiotických kmenov. Kedze imunomodulacne ucinky su druhovo a castokrat aj kmenovo specificke charakterizácia jednotlivých kmeňov z imunologického hľadiska môže uľahčiť výber konkrétneho kmeňa alebo celej skupiny probiotík v prevencii resp. terapii ochorení, pri ktorých je cieľom inhibovať zápalové procesy, resp. alergické reakcie alebo tie, pri ktorých je potrebné stimulovať celkový imunitný stav organizmu. Preto vyber probiotika uz nemusi byt len nahodny ale cieleny. Preto verim ze nase vysledky najdu uplatnenie v alternativnej medicine.