Krvné jednobunkovce (Apicomplexa, Adeleorina) plazov strednej Európy, Afriky a Ázie
Autor:
RNDr. Božena Kočíková PhD.
Rok:
2012
Prezentácia nie je dostupná
Prenos na ľudí
Chcem sa spýtať, či sa parazity môžu dostať aj do slinných alebo jedových žliaz hadov a pri uhryznutí infikovať tak človeka. Ďakujem za odpoveď.
Re: Prenos na ľudí
Dobry den. Krvne parazity sa prednostne lokalizuju v peceni, v endotele krvných ciev a v erytrocytoch plazov, teda ich prechod do slinnych zliaz je nepravdepodobny. Clovek sa moze nakazit iba prostrednictvom vektora, ktory cical na infikovanom plazovi.
Vážená pani magisterka
Vážená pani magisterka, v úvode môjho vstupu mi dovoľte Vás pozdraviť. Veľmi pekný a hodnotný príspevok. Konferencia sa postupne dostáva do svojej záverečnej fázy trvania a organizátori konferencie ma požiadali, aby som položil účastníkom otázky na diskusiu. Každému účastníkovi položím rovnaké všeobecné otázky, a potom podľa príslušnej odpovede budú príp. smerovať špecificky ďalšie.
AD1:
Dovoľte mi opýtať sa Vás, čo bol hlavný činiteľ, ktorý rozhodol o tom, že sa venujete práve tej oblasti, ktorej sa venujete? Ďakujem za odpoveď.
AD2:
Pre ľudskú spoločnosť je práca v základnom (fundamentálnom) výskume veľmi dôležitá činnosť. V základnom výskume však nikto nevie dopredu povedať, aký profit z toho bude. Udáva však úroveň získaných výsledkov vo výskume aplikovanom, ktorý na ten základný výskum nadväzuje. Niektoré z objavov nájdu svoje uplatnenie v praxi (v technológiách, priemysle) „okamžite“, iné vedecké poznatky až po istej kratšej či dlhšej dobe. Príkladom takého objavu by mohol byť tzv. pozitrónový emisný tomograf (zariadenie PET kamera na identifikáciu zhubných nádorov v organizme), ktorý je produktom základného výskumu (antičastica k elektrónu pozitrón bola objavená niekedy v 40. rokoch min. st.; ale praktické použitie (v medicíne) to našlo až po cca 50-60. rokoch (v 90. rokoch a dnes)). No napriek tomu, uplatnenie v praxi dosiahnutých výsledkov z aktivity niektorých výskumníkov je len sotva možné. Ak je to možné, mohli by ste prosím priblížiť ostatným, aj menej zainteresovaným účastníkom, aký je impakt (výstup) Vami dosiahnutých výsledkov pre prax? V čom (resp. kde; uveďte aspoň 1 oblasť) vidíte možné využitie výsledkov Vášho výskumu (a s tým súvisiacej Vami vynaloženej energie a času a financií) v každodennej praxi (v priemysle, pre život, pre dobro človeka)?. Ďakujem za odpoveď.
Re: AD2:
Dobrý večer,
hlavným činiteľom pre moje rozhodnutie venovať sa plazom bolo stretnutie so zanietenými vedeckymi pracovníkmi pracujúcimi s plazmi. Priznám sa, osobne mam voči plazom rešpekt, čo ma ešte viac motivovalo moje obavy voči týmto živočíchom prekonať. V neposlednej rade to bol aj aspekt nedostatku informácií o parazitoch plazov, z čoho vyplýva aj veľká výzva dozvedieť sa viac v danej oblasti.
Čo sa týka významu mojej práce, odpoveď súvisí s dôvodom, prečo som sa pre danú tému rozhodla. Využitie mojej prace spočíva v identifikácii patogénov a parazitov plazov, keďže plazy predstavujú pomerne mladú oblasť výskumu a informácie o nich, ako o hostiteľoch patogénov, nie sú objasnené. Plazy slúžia ako hostitelia pre patogény Anaplasma sp., Borrelia lusitaniae. Zatiaľ čo B. lusitaniae nepredstavuje druh patogénny pre človeka, Anaplasma sp. môže spôsobovať ochorenia u ľudí a aj u zvierat. Preto je dôlezité objasniť životný cyklus patogéna, ako aj úlohu plazov v udržiavaní patogéna v prírodnom ohnisku.