Isradipín a nimodipín patria medzi dihydropyridínové blokátory L-typu vápnikových kanálov a inhibícia dihydropyridínmi je natoľko typická, že v staršej literatúre bol L-typ vápnikových kanálov označovaný ako dihydropyridínové receptory.

V našej práci sme sledovali účinky oboch blokátorov, ktoré mali rovnaký účinok na zablokovanie L-typu vápnikového kanála. Nimodipín však zablokoval vápnikový kanál pri vyššej koncetnrácii (10 μM) v porovaní s isradipínom, ktorý rovnaký účinok sprostredkoval už pri koncentrácii 1 μM. Preto sme sa rozhodli dalej používať nižšiu koncentráciu blokátora, ktorá je však rovnako účinná.

Ahoj Veronika, som veľmi rada že sa ti práca páčila. V našej práci sme potvrdili, že NGF umožňuje diferenciáciu buniek. V našich experimentoch sme zistili, že táto diferenciácia sa prejavila sigmoidálnym nárastom veľkosti buniek, merali sme ju ako bunkovú kapacitu. S postupnou kultiváciou PC12 buniek s NGF sme pozorovali aj nárast neuritových výbežkov a vyššie percento diferencovaných buniek. Diferenciácia buniek pod vplyvom NGF je sprostredkovaná prostredníctvom receptora tyrozín kinázy A a vedie ku kaskáde intracelulárnych procesov, ktoré umožňujú expresiu rozličných génov, kódujúcich enzýmy, ionové kanály a ostatné intracelulárne komponenty. Vstup vápnika do bunky nie je riadený len jedným signálom, ale ide o kombináciu viacerých signálov a okrem L-typu vápnikových kanálov môže do bunky vstupovať aj inou cestou. Jeho úloha je však v bunkách nepostrádateľná, či už pre špecifickú signálnu transdukciu, aktiváciu kináz, presynaptické uvoľňovanie neurotransmiterov, postsynaptickú excitabilitu a indukciu génovej expresie.

Ahoj Veronika, som veľmi rada že sa ti práca páčila. V našej práci sme potvrdili, že NGF umožňuje diferenciáciu buniek. V našich experimentoch sme zistili, že táto diferenciácia sa prejavila sigmoidálnym nárastom veľkosti buniek, merali sme ju ako bunkovú kapacitu. S postupnou kultiváciou PC12 buniek s NGF sme pozorovali aj nárast neuritových výbežkov a vyššie percento diferencovaných buniek. Diferenciácia buniek pod vplyvom NGF je sprostredkovaná prostredníctvom receptora tyrozín kinázy A a vedie ku kaskáde intracelulárnych procesov, ktoré umožňujú expresiu rozličných génov, kódujúcich enzýmy, ionové kanály a ostatné intracelulárne komponenty. Vstup vápnika do bunky nie je riadený len jedným signálom, ale ide o kombináciu viacerých signálov a okrem L-typu vápnikových kanálov môže do bunky vstupovať aj inou cestou. Jeho úloha je však v bunkách nepostrádateľná, či už pre špecifickú signálnu transdukciu, aktiváciu kináz, presynaptické uvoľňovanie neurotransmiterov, postsynaptickú excitabilitu a indukciu génovej expresie.

Ahoj Barborka, pokúsim sa odpovedať na tvoju otázku čo najzrozumiteľnejšie, aj ked vápniková signalizácia je tak zložitá, že si nie som istá, či sa mi to podarí. Aktivita napäťovo závislých vápnikových kanálov je spojená so zvýšeným vstupom vápnika do bunky a má teda za následok zvýšenie jeho vnútrobunkovej koncentrácie. Ióny vápnika zastávajú významnú úlohu v signalizačných dráhach, kde vystupujú ako sekundárny messenger a regulujú expresiu génov. Aktivita napäťovo závislých vápnikových kanálov je prostredníctvom intracelulárnych regulačných dráh previazaná s aktivitou viacerých transportérov, ako napríklad ryanodínový kanál a IP3 receptor, alebo s rôznymi ATPázami v povrchovej membráne bunky ako sú Na/Ca výmenník alebo Na/K ATPáza. Ovplyvnenie kanálov môže byť priame, ako napríklad pri fyzickej väzbe medzi CaV1.3 kanálom a ryanodínovým receptorom typu 2, u ktorých je známe previazanie v signalizačnej dráhe, alebo nepriame, kedy vtok Ca2+ iónov cez L-typ vápnikových kanálov aktivuje uvoľnenie vápnika z vnútrobunkových zásobníkov cez IP3 receptory. Vtok vápnika cez L-typ napäťovo závislých vápnikových kanálov reguluje aj expresiu určitých génov, čím môže ovplyvňovať aktivitu proteínov, ktorými sú kódované. V neurónoch dochádza k zmene koncentrácie vápnika pri odpovedi na elektrický alebo chemický signál, čo umožňuje správnu funkciu neurónov, ich excitabilitu, synaptický prenos a uvoľňovanie neurotransmiterov. Bolo dokázané, že asociácia L-typu vápnikových kanálov, konkrétne CaV1.2 kanála so signálnymi proteínmi je potrebná pre špecifickú signálnu transdukciu. V tomto procese zrejme zohráva úlohu aj Na /K ATP-áza, ktorá pomáha udržiavať pokojový membránový potenciál a funguje ako signálny transducer, ktorý reguluje MAPK signálnu dráhu, ROS, alebo hladinu vnútrobunkového vápnika.