V prispevku ma zaujali obmedzenia modelu a v nich pojem materska imunita. Pre overenie, toto su predpokladam vseobecne obmedzenia modelu, netykajuce sa prave studovaneho ochorenia. Podla mojich vedomosti totiz protilatky proti varicelle nie su prenasane z matky na plod. Ak sa mylim, opravte ma, pripadne poucte o tom, co v danom modeli predstavuje pojem materska imunita.
Dalej by ma zaujimalo, preco ste zvolili hranicu deti a dospelych prave 15 rokov?
Dobrý deň,
Ďakujem za otázky. Pokúsim sa na ne zrozumiteľne reagovať.
Materská imunita.
Ak matka prekonala v minulosti infekciu, akou je napríklad varicella, prípadne bola proti nej očkovaná, tak má určitú koncentráciu protilátok v krvi. Tieto protilátky, ktoré sú v triede imunoglobulínov IgG počas tehotenstva prechádzajú cez placentu do dieťaťa a to hlavne ku koncu tehotnosti aj aktívnym prenosom. Protilátky ostávajú v krvi dieťaťa aj po pôrode, a pri kontakte s infekciou zabraňujú prepuknutiu choroby, ale s postupom času ich koncentrácia v krvi dieťaťa klesá. Ako sa protilátky vytrácajú, dieťa sa stáva čoraz viac vnímavé k infekcii. Podľa relatívne nedávneho výskumu (http://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0264410X10008029) táto pasívna imunita u malých detí po narodení v prípade varicelly trvá približne 2,4 mesiaca.
Náš model je len veľkým zjednodušením skutočnosti. Na podobnom (ak nie úplne rovnakom) princípe by mohol byť postavený aj pre iné ochorenia detského veku (ako sú osýpky, ružienka, atď) za predpokladu, že by sa proti nim neočkovalo. Čo ho odlišuje od modelu pre iné ochorenia, sú v podstate len vstupné parametre.
Veková hranica 15 rokov.
Na zvolenie tejto vekovej hranice nie je žiaden podstatný dôvod. Kľudne by to mohlo byť 11, 12, či 17 alebo 20 rokov. Z nepodstatných dôvodov spomeniem len ten, že ak predpokladáme strednú dĺžku života 75 rokov a rovnomerné vekové rozloženie, tak práve 20% populácie tvoria deti do 15 rokov.
Dobrý deň Jana,
veľmi pekná práca, gratulujem.
Moja zvedavosť sa zamerala na poslenú vetu Záveru "Taktiež by bolo vhodné spraviť analýzu podľa
vstupných parametrov". Môžete to bližšie charakterizovať?
Dobrý deň,
Ďakujem za otázku. Predstavená ukážka modelu bola vykonaná pre konkrétnu kombináciu vstupných parametrov (napr. doby infekčnosti, sily infekcie, strednej dĺžky života...) Samozrejme, v skutočnosti ich hodnota nie je presne známa ani nie je pevne daná a má určitú variabilitu.
Zmenou vstupných parametrov sa výstupy z modelu zmenia. Pod analýzou modelu podľa vstupných parametrov bolo myslené viacnásobné „spúšťanie“ modelu pri mierne zmenených vstupných podmienkach. Takouto analýzou je možné odhaliť a popísať citlivosť výstupov modelu (proporcii vnímavých, infekčných a imúnnych) na hodnote vstupných parametrov. Predpokladaným záverom nebude teda jedna konkrétna predpoveď budúcej situácie, ale celá množina možných situácii.
Imunita a hranica
V prispevku ma zaujali obmedzenia modelu a v nich pojem materska imunita. Pre overenie, toto su predpokladam vseobecne obmedzenia modelu, netykajuce sa prave studovaneho ochorenia. Podla mojich vedomosti totiz protilatky proti varicelle nie su prenasane z matky na plod. Ak sa mylim, opravte ma, pripadne poucte o tom, co v danom modeli predstavuje pojem materska imunita.
Dalej by ma zaujimalo, preco ste zvolili hranicu deti a dospelych prave 15 rokov?
Re: Imunita a hranica
Dobrý deň,
Ďakujem za otázky. Pokúsim sa na ne zrozumiteľne reagovať.
Materská imunita.
Ak matka prekonala v minulosti infekciu, akou je napríklad varicella, prípadne bola proti nej očkovaná, tak má určitú koncentráciu protilátok v krvi. Tieto protilátky, ktoré sú v triede imunoglobulínov IgG počas tehotenstva prechádzajú cez placentu do dieťaťa a to hlavne ku koncu tehotnosti aj aktívnym prenosom. Protilátky ostávajú v krvi dieťaťa aj po pôrode, a pri kontakte s infekciou zabraňujú prepuknutiu choroby, ale s postupom času ich koncentrácia v krvi dieťaťa klesá. Ako sa protilátky vytrácajú, dieťa sa stáva čoraz viac vnímavé k infekcii. Podľa relatívne nedávneho výskumu (http://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0264410X10008029) táto pasívna imunita u malých detí po narodení v prípade varicelly trvá približne 2,4 mesiaca.
Náš model je len veľkým zjednodušením skutočnosti. Na podobnom (ak nie úplne rovnakom) princípe by mohol byť postavený aj pre iné ochorenia detského veku (ako sú osýpky, ružienka, atď) za predpokladu, že by sa proti nim neočkovalo. Čo ho odlišuje od modelu pre iné ochorenia, sú v podstate len vstupné parametre.
Veková hranica 15 rokov.
Na zvolenie tejto vekovej hranice nie je žiaden podstatný dôvod. Kľudne by to mohlo byť 11, 12, či 17 alebo 20 rokov. Z nepodstatných dôvodov spomeniem len ten, že ak predpokladáme strednú dĺžku života 75 rokov a rovnomerné vekové rozloženie, tak práve 20% populácie tvoria deti do 15 rokov.
Re: Re: Imunita a hranica
Dakujem za pekne odpovede a aj za referenciu na clanok. Moje vedomosti si zjavne musim obcerstvit :)
Re: Imunita a hranica
Analýza podľa vstupných parametrov
Dobrý deň Jana,
veľmi pekná práca, gratulujem.
Moja zvedavosť sa zamerala na poslenú vetu Záveru "Taktiež by bolo vhodné spraviť analýzu podľa
vstupných parametrov". Môžete to bližšie charakterizovať?
Re: Analýza podľa vstupných parametrov
Dobrý deň,
Ďakujem za otázku. Predstavená ukážka modelu bola vykonaná pre konkrétnu kombináciu vstupných parametrov (napr. doby infekčnosti, sily infekcie, strednej dĺžky života...) Samozrejme, v skutočnosti ich hodnota nie je presne známa ani nie je pevne daná a má určitú variabilitu.
Zmenou vstupných parametrov sa výstupy z modelu zmenia. Pod analýzou modelu podľa vstupných parametrov bolo myslené viacnásobné „spúšťanie“ modelu pri mierne zmenených vstupných podmienkach. Takouto analýzou je možné odhaliť a popísať citlivosť výstupov modelu (proporcii vnímavých, infekčných a imúnnych) na hodnote vstupných parametrov. Predpokladaným záverom nebude teda jedna konkrétna predpoveď budúcej situácie, ale celá množina možných situácii.
Re: Re: Analýza podľa vstupných parametrov
Vyčerpávajúce, ďakujem. A prajem Vám, nech je Váš výskum úspešný a motivujúci.
iw