Mikropropagácia vybraných druhov drobného ovocia

Mikropropagácia vybraných druhov drobného ovocia

Celkové hodnotenie

Vedecká práca
90%
Prevedenie (dizajn)
87%
Diskusná interakcia
96%
ISBN: 978-80-970712-8-8

Mikropropagácia vybraných druhov drobného ovocia

Júlia Hunková1,2 , Alena Gajdošová
1 Ústav genetiky a biotechnológií rastlín SAV, Akademická 2, Nitra, Slovensko
2 Katedra molekulárnej biológie, Prírodovedecká fakulta UK, Mlynská dolina, Bratislava, Slovensko
juliahunkova@gmail.com

Mikropropagácia je rýchla a efektívna metóda, ktorá umožňuje rozmnoženie veľkého množstva geneticky identických rastlín v laboratórnych podmienkach, teda in vitro. Takto sa dá výrazne urýchliť produkcia rastlín pre komerčné účely, alebo zabezpečiť sadbový materiál pri nekonvenčných druhoch. Cieľom práce je predstaviť 3 druhy drobného ovocia a uviesť konkrétne typy médií a rastových látok, ktoré sa využívajú pri ich mikropropagácii.

Aktinídia význačná (Actinidia arguta) je popínavá ovocná drevina produkujúca jedlé plody kiwi. Plody sú malé, bez ochlpenia a obsahujú vysoké hladiny fenolov, karotenoidov a vitamínov [1]. V súčasnosti existujú dva protokoly pre jej mikropropagáciu. V prvom autori použili pre iniciáciu výhonkov nodálne segmenty ako primárne explantáty, ktoré kultivovali na modifikovanom MS médiu obsahujúcom dvojnásobný obsah NH4NO3 [2], v druhom protokole použili apikálne výhonky a MS médium s polovičným obsahom makro a mikro elementov s pridaným aktívnym uhlím [3]. V týchto protokoloch neboli použité rastové látky pre iniciáciu a multiplikáciu výhonkov, ale pri zakoreňovaní autori využili 0,5 mg.l-1 IBA [2].

Čučoriedka chocholíkatá (Vaccinium corymbosum) je ekonomicky dôležitým druhom drobného ovocia. Plody obsahujú vysoké hladiny antioxidantov a antokyánov. Masová propagácia tohto druhu in vitro môže pomôcť vyriešiť problém devastácie prirodzených porastov čučoriedok na Slovensku a pomôcť zachovať biodiverzitu [4]. Sú známe viaceré protokoly pre mikropropagáciu V. corymbosum z dormantných púčikov. Najlepšia iniciácia a multiplikácia výhonkov bola dosiahnutá pri použití WPM média s 0,5 - 2 mg.l-1 zeatínu a 0,2 mg.l-1 IAA. Použitie ostatných cytokinínov bolo menej účinné [5,6]. Zakoreňovanie bolo dosiahnuté na WPM médiu s pridaním 0,8 mg.l-1 IBA a 8 g.l-1 aktívneho uhlia [5].

Muchovník jelšolistý (Amelanchier alnifolia) je ker produkujúci jedlé plody, ktoré sa dajú všestranne spracovať. Táto rastlina je nenáročná, mrazuvzdorná a je možné ju pestovať aj pre dekoratívne účely [7]. Údaje o mikropropagácii tohto druhu sú sporadické. Autori využili pre iniciáciu výhonkov z dormantných púčikov MS médium s prídavkom BAP v koncentrácii 1 - 2 mg.l-1 v kombinácii s auxínom IBA alebo IAA v nízkych koncentráciách [8,9]. Muchovník sa vyznačuje problematickým zakoreňovaním, ktoré býva spojené s dormanciou zakorenenej rastlinky. Tento jav sa dá prekonať kultiváciou na MS médiu s obsahom 0,5 mg.l-1 IAA a 0,2 mg.l-1 NAA [8].

Použité skratky: BAP: 6-benzylaminopurín, IAA: kys. indolyl-3octová, IBA: kys. indolyl-3-maslová, MS: Murashige & Skoog medium, NAA: kys. 1-naftyloctová, WPM: McCown Woody Plant medium

Poďakovanie: 
Zdroje: 

[1] Latocha, P. (2008). Ann. Warsaw Univ. of Life Sc., Horticult. and Landsc. Architect. 29, p. 111.
[2] Peticila, A., Stanica, F., Madjar, R., a kol. (2012). Scientific Papers-Series B, Horticulture (Volume 61), Bukurešť, Rumunsko, p. 139.
[3] Calugaru-Spataru, T., Ivanova, R., Dascaliuc, A. (2014). Biologija. 59(3), p. 301.
[4] Gajdošová, A., Ostrolucká, A., Libiaková, G. a kol. (2006). J. Fruit. Orn. Plant. Res. 14, p. 103.
[5] Ostrolucká, M. G., Libiaková, G., Ondrušková, E., a kol. (2004). Acta. Uni. Latv. 676, p. 207.
[6] Fira, A., Clapa, D, Badescu, C. (2008). Horticulture, 65(1), p. 104.
[7] Catling, P. M., Mitrow, G. (2006) The Canadian Field Natur. 120(4), p. 428.
[8] Pruski, K., Nowak, J., Grainger, G. (1990) Plant. Cell. Tiss. Org. 21(2), p. 103.
 

Prezentácia nie je dostupná

Diskusia

Vážená pani Hunková,
mal by som na Vás jednu otázočku ohľadom množenia čučoriedok v domácich podmienkach. Či je možný takýto spôsob množenia aj v domácom prostredí? Ďakujem a prajem príjemný zvyšok dňa.

Dobrý deň, p. kolega, ďakujem Vám za otázku. My sa venujeme množeniu rastlín in vitro v sterilných laboratórnych podmienkach. Preto si myslím, že bez potrebného vybavenia a chemikálii takto doma čučoriedku nerozmnožíte. Neviem presne, v akej forme dostať výsadbový materiál v záhradníctve, ale najlepšie by bolo asi kúpiť už mladé vypestované rastlinky a tie zasadiť na jar alebo na skorú jeseň. Je potrebná kyslá pôda, ideálne rašelina. Ale to iste viete, keďže s týmto druhom pracujete aj Vy.

Ďakujem veľmi pekne za odpoveď.

Dobrý deň, p. kolega, ďakujem Vám za otázku. My sa venujeme množeniu rastlín in vitro v sterilných laboratórnych podmienkach. Preto si myslím, že bez potrebného vybavenia a chemikálii takto doma čučoriedku nerozmnožíte. Neviem presne, v akej forme dostať výsadbový materiál v záhradníctve, ale najlepšie by bolo asi kúpiť už mladé vypestované rastlinky a tie zasadiť na jar alebo na skorú jeseň. Je potrebná kyslá pôda, ideálne rašelina. Ale to iste viete, keďže s týmto druhom pracujete aj Vy.

Rád by som sa opýtal ako figurovala Katedra molekulárnej biológie v tomto aplikovanom výstupe.Z popísaných vecí v abstrakte aj prezentácii je zrejmé, že sú to všetko metodiky skôr rastlinnej fyziológie. Trošku mi tu chýba nejaký výstup, výsledok. Akú ste mali napríklad úspešnosť reprodukcie rastliny Actinidia arguta - použili ste oba menované protokoly a bol medzi nimi rozdiel v úspešnosti?

Dobrý deň, ďakujem za Vaše podnety. Hoci metódy znejú ako fyziológia rastlín, som študentkou v odbore Biotechnológie. Fakulta, na ktorej študujem (PriF UK) ale nemá samostatnú Katedru biotechnológie, len Katedru molekulárnej biológie, kde sú zaradení aj študenti z odboru Biotechnológie. Ohľadom výstupu - tento článok mal byť čisto teoretický, popisujúci protokoly pre mikropropagáciu viacerých druhov rastlín. My pracujeme so všetkými popisovanými rastlinami (a samozrejme aj s mnoho inými), ale výsledky sú zrovna v štádiu publikácie, preto ich tu ani neuvádzam. Pre A. argutu sme voľne vychádzali z protokolu Peticilu a kol. (2012), ale rastové látky sme si museli odvodiť od príbuzného druhu A. deliciosa, keďže ani v jednom z protokolov (s výnimkou zakoreňovania) neboli použité.

Rád by som sa opýtal ako figurovala Katedra molekulárnej biológie v tomto aplikovanom výstupe.Z popísaných vecí v abstrakte aj prezentácii je zrejmé, že sú to všetko metodiky skôr rastlinnej fyziológie. Trošku mi tu chýba nejaký výstup, výsledok. Akú ste mali napríklad úspešnosť reprodukcie rastliny Actinidia arguta - použili ste oba menované protokoly a bol medzi nimi rozdiel v úspešnosti?