Vážená pani doktorka, v úvode môjho vstupu mi dovoľte Vás pozdraviť. Veľmi pekný a hodnotný príspevok. Konferencia sa postupne dostáva do svojej záverečnej fázy trvania a organizátori konferencie ma požiadali, aby som položil účastníkom otázky na diskusiu. Každému účastníkovi položím rovnaké všeobecné otázky, a potom podľa príslušnej odpovede budú príp. smerovať špecificky ďalšie.
Pre ľudskú spoločnosť je práca v základnom (fundamentálnom) výskume veľmi dôležitá činnosť. V základnom výskume však nikto nevie dopredu povedať, aký profit z toho bude. Udáva však úroveň získaných výsledkov vo výskume aplikovanom, ktorý na ten základný výskum nadväzuje. Niektoré z objavov nájdu svoje uplatnenie v praxi (v technológiách, priemysle) „okamžite“, iné vedecké poznatky až po istej kratšej či dlhšej dobe. Príkladom takého objavu by mohol byť tzv. pozitrónový emisný tomograf (zariadenie PET kamera na identifikáciu zhubných nádorov v organizme), ktorý je produktom základného výskumu (antičastica k elektrónu pozitrón bola objavená niekedy v 40. rokoch min. st.; ale praktické použitie (v medicíne) to našlo až po cca 50-60. rokoch (v 90. rokoch a dnes)). No napriek tomu, uplatnenie v praxi dosiahnutých výsledkov z aktivity niektorých výskumníkov je len sotva možné. Ak je to možné, mohli by ste prosím priblížiť ostatným, aj menej zainteresovaným účastníkom, aký je impakt (výstup) Vami dosiahnutých výsledkov pre prax? V čom (resp. kde; uveďte aspoň 1 oblasť) vidíte možné využitie výsledkov Vášho výskumu (a s tým súvisiacej Vami vynaloženej energie a času a financií) v každodennej praxi (v priemysle, pre život, pre dobro človeka)?. Ďakujem za odpoveď.
Dobrý deň! Chcela by som sa poďakovať za otázky. Budem sa snažiť odpovedať, čo možno najstručnejšie.Už počas štúdia na vysokej škole som sa venovala práci s mikroskopom, ktorá ma vždy fascinovala,takže začiatok PhD. štúdia v tejto oblasti bola pre mňa len čerešničkou na torte, ale "vedeckejšia" odpoveď je asi nasledujúce :-)
Za jednu z najvážnejších príčin smrti alebo trvalého poškodenia funkcií nervovej sústavy populácie je považovaná ischémia CNS. Cieľom klinického a základného biologického-lekárskeho výskumu je už mnoho rokov poznanie molekulárnych mechanizmov vedúcich k poškodeniu nervovej bunky ako aj biochemických mechanizmov vzniku cerebrálneho poškodenia. Výskyt ischémie sa považuje za fenomén, ktorý predstavuje vážny terapeutický problém. Viac ako 30% pacientov podstúpi účinnú kardiopulmocerebrálnu resuscitáciu, a napriek tomu mnohí z nich zomierajú na následky spôsobené ischemickým poškodením mozgu. Už niekoľkominútové zníženie alebo úplné zastavenie prítoku krvi do určitej oblasti spôsobuje poškodenie, stratu funkcie a často aj odumretie neurónov, čo má za následok rozsiahle poškodenie CNS. Hoci sa v minulosti predpokladalo, že hlavnou príčinou poškodenia mozgu a miechy je samotná ischémia, mnohé štúdie z posledných desaťročí jednoznačne dokazujú súvis poškodenia s obnovením prítoku krvi v ischemizovanom mieste.
Prerušenie prietoku krvi obmedzuje dodávku substrátov, najmä kyslíka a glukózy, čo vedie k metabolickým zmenám buniek (napr. pokles tvorby a koncentrácie ATP, narušenie iónových gradientov), biologických membrán, expresii génov, vedie k aktivácii degradačných enzýmov, zvýšenej tvorbe voľných radikálov a k narušeniu bunkovej signalizácie, čo v konečnom dôsledku vedie k nekróze a /alebo apoptóze buniek. V experimentálnej ale aj klinickej praxi existuje určitý adaptačný mechanizmus, tzv. „preconditioning“ (IPC), ktorý môžeme považovať za nefarmakologické ovplyvnenie IR poškodenia. Ide o krátkotrvajúce opakujúce sa ischemické ataky, ktoré nespôsobujú ireverzibilné zmeny v tkanive, ale paradoxne adaptujú tkanivo voči následkom dlhšie trvajúcej ischémii, ktorá nastáva po reperfúzii. Na druhej strane sa, zvýšená hladina Hcy v plazme je považovaná za nezávislý rizikový faktor vzniku ako kardio-, tak aj cerebrovaskulárnych komplikácii. Dokonca sa podľa posledných výskumov uvádza, že každé zvýšenie hladiny o hcy v plazme 5 mol/l vedie k zvýšeniu rizika ischemickej rekurencie o 20 %. Analýzy skupinových štúdii signifikantne preukázali pozitívnu asociáciu medzi koncentráciou Hcy v sére a ischemickou chorobou srdca (fatálny aj mierny srdcový infarkt) a mozgovou príhodou, kde sa riziko vzniku ochorenia zvyšovalo v prvom prípade o 15% a v druhom o 24%. Rovnako bolo dokázené, že až 50% pacientov po mozgovej príhode trpí hHcy. Preto je nevyhnutné študovať zmeny v poškodenom tkanive na molekulovej úrovni, sledovať biochemické zmeny, ktoré nastanú za týchto podmienok a v konečnom dôsledku snažiť sa definovať možné cesty, ktoré vedú k ochrane tkaniva. Z tohoto pohľadu je štúdium prejavov mozgovej ischémie, ale hlavne možností čiastočnej alebo úplnej redukcie jej dopadov na citlivé nervové tkanivo, nesmierne významné nielen pre experimentálne účely, ale najmä pre klinickú prax.
Vážená pani doktorka
Vážená pani doktorka, v úvode môjho vstupu mi dovoľte Vás pozdraviť. Veľmi pekný a hodnotný príspevok. Konferencia sa postupne dostáva do svojej záverečnej fázy trvania a organizátori konferencie ma požiadali, aby som položil účastníkom otázky na diskusiu. Každému účastníkovi položím rovnaké všeobecné otázky, a potom podľa príslušnej odpovede budú príp. smerovať špecificky ďalšie.
AD1:
Dovoľte mi opýtať sa Vás, čo bol hlavný činiteľ, ktorý rozhodol o tom, že sa venujete práve tej oblasti, ktorej sa venujete? Ďakujem za odpoveď.
AD2:
Pre ľudskú spoločnosť je práca v základnom (fundamentálnom) výskume veľmi dôležitá činnosť. V základnom výskume však nikto nevie dopredu povedať, aký profit z toho bude. Udáva však úroveň získaných výsledkov vo výskume aplikovanom, ktorý na ten základný výskum nadväzuje. Niektoré z objavov nájdu svoje uplatnenie v praxi (v technológiách, priemysle) „okamžite“, iné vedecké poznatky až po istej kratšej či dlhšej dobe. Príkladom takého objavu by mohol byť tzv. pozitrónový emisný tomograf (zariadenie PET kamera na identifikáciu zhubných nádorov v organizme), ktorý je produktom základného výskumu (antičastica k elektrónu pozitrón bola objavená niekedy v 40. rokoch min. st.; ale praktické použitie (v medicíne) to našlo až po cca 50-60. rokoch (v 90. rokoch a dnes)). No napriek tomu, uplatnenie v praxi dosiahnutých výsledkov z aktivity niektorých výskumníkov je len sotva možné. Ak je to možné, mohli by ste prosím priblížiť ostatným, aj menej zainteresovaným účastníkom, aký je impakt (výstup) Vami dosiahnutých výsledkov pre prax? V čom (resp. kde; uveďte aspoň 1 oblasť) vidíte možné využitie výsledkov Vášho výskumu (a s tým súvisiacej Vami vynaloženej energie a času a financií) v každodennej praxi (v priemysle, pre život, pre dobro človeka)?. Ďakujem za odpoveď.
Re: AD2:
Dobrý deň! Chcela by som sa poďakovať za otázky. Budem sa snažiť odpovedať, čo možno najstručnejšie.Už počas štúdia na vysokej škole som sa venovala práci s mikroskopom, ktorá ma vždy fascinovala,takže začiatok PhD. štúdia v tejto oblasti bola pre mňa len čerešničkou na torte, ale "vedeckejšia" odpoveď je asi nasledujúce :-)
Za jednu z najvážnejších príčin smrti alebo trvalého poškodenia funkcií nervovej sústavy populácie je považovaná ischémia CNS. Cieľom klinického a základného biologického-lekárskeho výskumu je už mnoho rokov poznanie molekulárnych mechanizmov vedúcich k poškodeniu nervovej bunky ako aj biochemických mechanizmov vzniku cerebrálneho poškodenia. Výskyt ischémie sa považuje za fenomén, ktorý predstavuje vážny terapeutický problém. Viac ako 30% pacientov podstúpi účinnú kardiopulmocerebrálnu resuscitáciu, a napriek tomu mnohí z nich zomierajú na následky spôsobené ischemickým poškodením mozgu. Už niekoľkominútové zníženie alebo úplné zastavenie prítoku krvi do určitej oblasti spôsobuje poškodenie, stratu funkcie a často aj odumretie neurónov, čo má za následok rozsiahle poškodenie CNS. Hoci sa v minulosti predpokladalo, že hlavnou príčinou poškodenia mozgu a miechy je samotná ischémia, mnohé štúdie z posledných desaťročí jednoznačne dokazujú súvis poškodenia s obnovením prítoku krvi v ischemizovanom mieste.
Prerušenie prietoku krvi obmedzuje dodávku substrátov, najmä kyslíka a glukózy, čo vedie k metabolickým zmenám buniek (napr. pokles tvorby a koncentrácie ATP, narušenie iónových gradientov), biologických membrán, expresii génov, vedie k aktivácii degradačných enzýmov, zvýšenej tvorbe voľných radikálov a k narušeniu bunkovej signalizácie, čo v konečnom dôsledku vedie k nekróze a /alebo apoptóze buniek. V experimentálnej ale aj klinickej praxi existuje určitý adaptačný mechanizmus, tzv. „preconditioning“ (IPC), ktorý môžeme považovať za nefarmakologické ovplyvnenie IR poškodenia. Ide o krátkotrvajúce opakujúce sa ischemické ataky, ktoré nespôsobujú ireverzibilné zmeny v tkanive, ale paradoxne adaptujú tkanivo voči následkom dlhšie trvajúcej ischémii, ktorá nastáva po reperfúzii. Na druhej strane sa, zvýšená hladina Hcy v plazme je považovaná za nezávislý rizikový faktor vzniku ako kardio-, tak aj cerebrovaskulárnych komplikácii. Dokonca sa podľa posledných výskumov uvádza, že každé zvýšenie hladiny o hcy v plazme 5 mol/l vedie k zvýšeniu rizika ischemickej rekurencie o 20 %. Analýzy skupinových štúdii signifikantne preukázali pozitívnu asociáciu medzi koncentráciou Hcy v sére a ischemickou chorobou srdca (fatálny aj mierny srdcový infarkt) a mozgovou príhodou, kde sa riziko vzniku ochorenia zvyšovalo v prvom prípade o 15% a v druhom o 24%. Rovnako bolo dokázené, že až 50% pacientov po mozgovej príhode trpí hHcy. Preto je nevyhnutné študovať zmeny v poškodenom tkanive na molekulovej úrovni, sledovať biochemické zmeny, ktoré nastanú za týchto podmienok a v konečnom dôsledku snažiť sa definovať možné cesty, ktoré vedú k ochrane tkaniva. Z tohoto pohľadu je štúdium prejavov mozgovej ischémie, ale hlavne možností čiastočnej alebo úplnej redukcie jej dopadov na citlivé nervové tkanivo, nesmierne významné nielen pre experimentálne účely, ale najmä pre klinickú prax.