Vážená pani doktorka, v úvode môjho vstupu mi dovoľte Vás pozdraviť. Veľmi pekný a hodnotný príspevok. Konferencia sa postupne dostáva do svojej záverečnej fázy trvania a organizátori konferencie ma požiadali, aby som položil účastníkom otázky na diskusiu. Každému účastníkovi položím rovnaké všeobecné otázky, a potom podľa príslušnej odpovede budú príp. smerovať špecificky ďalšie.
Pre ľudskú spoločnosť je práca v základnom (fundamentálnom) výskume veľmi dôležitá činnosť. V základnom výskume však nikto nevie dopredu povedať, aký profit z toho bude. Udáva však úroveň získaných výsledkov vo výskume aplikovanom, ktorý na ten základný výskum nadväzuje. Niektoré z objavov nájdu svoje uplatnenie v praxi (v technológiách, priemysle) „okamžite“, iné vedecké poznatky až po istej kratšej či dlhšej dobe. Príkladom takého objavu by mohol byť tzv. pozitrónový emisný tomograf (zariadenie PET kamera na identifikáciu zhubných nádorov v organizme), ktorý je produktom základného výskumu (antičastica k elektrónu pozitrón bola objavená niekedy v 40. rokoch min. st.; ale praktické použitie (v medicíne) to našlo až po cca 50-60. rokoch (v 90. rokoch a dnes)). No napriek tomu, uplatnenie v praxi dosiahnutých výsledkov z aktivity niektorých výskumníkov je len sotva možné. Ak je to možné, mohli by ste prosím priblížiť ostatným, aj menej zainteresovaným účastníkom, aký je impakt (výstup) Vami dosiahnutých výsledkov pre prax? V čom (resp. kde; uveďte aspoň 1 oblasť) vidíte možné využitie výsledkov Vášho výskumu (a s tým súvisiacej Vami vynaloženej energie a času a financií) v každodennej praxi (v priemysle, pre život, pre dobro človeka)?. Ďakujem za odpoveď.
Ďakujem za rozsiahly diskusný príspevok. A tu je odpoveď:NO (oxid dusnatý) je veľmi dôležitou molekulou ľudského, ale aj živočíšneho organizmu Objavenie jeho funkcií bolo dokonca ocenené Nobelovou cenou (80. roky minulého storočia). V nervovom systéme ovplyvňuje viacero procesov, napr. morfogenézu, uvoľňovanie neurotransmiterov, tvorbu synáps atď. Je dôležité poznať aj štruktúry, ktoré NO produkujú. Preto sme sa aj v našej práci zamerali na zmapovanie týchto nitrergických neurónov. Dôležité je vedieť ako sa tieto neuróny vyvíjajú ,aká je ich morfológia, zastúpenie v jednotlivých častiach mozgu. Výsledky prezentované v našom príspevku sú len čiastočné, momentálne ešte stále prebiehajú experimenty, ktoré by mali priniesť poznatok o tom aké sú morfologické vlastnosti nitrergických neurónov v jednotlivých fázach postnatálneho vývinu (napr. v 1, 2, 3-týždňových mláďat, dospelých jedincov). Keďže v poslednej dobe narastá výskyt rôznych neurodegeneratívnych ochorení, zmapovanie nitrergických štruktúr v CNS by mohlo prispieť k objasneniu mechanizmov vzniku týchto ochorení.
Vážená pani doktorka,
Vaša práca sa mi veľmi páči, hlavne ma zaujala metóda, akou premývate zvieratá (zloženie fixačných roztokov). My rovnako používame kryorezy na imunohistochemické farbenie. Chcela by som sa opýtať, či ste niekedy pri práci používali fixačné roztoky s iným zložením, ako ste použili v tejto práci. Neviete mi prosím povedať, aký význam má pridávať do 4 % PHD aj 1% glutaraldehyd? Ako sa následne zbavujete fixatíva z tkaniva? Ešte by som sa chcela opýtať, či ste v práci pozorovali rovnaké výsledky pri oboch pohlaviach experimentálnych zvierat. Ďakujem!
Ďakujem za otázky. Fixačné roztoky používame stále tie isté, tak ako sú uvedené v Materiáloch a metodike. Niekedy dávnejšie som zvykla používať pri perfúzií len 4% roztok paraformaldehydu (bez glutaraldehydu). Teraz pridávame do PHD glutaraldehyd, ktorý zosilňuje fixačné účinky roztoku. Vy používate aké fixačné roztoky? Líši sa Váš postup premývania zvierat od nášho? Čo sa týka rozdielu medzi pohlaviami, ten sme nezaznamenali. U obidvoch pohlaví bol výskyt NADPH-pozitívnych neurónov rovnaký.
Ďakujem za odpoveď. Myslela so si, že glutaraldehyd pridávate na zosilnenie fixácie... Budem to musieť vyskúšať aj ja. My máme podobný postup prípravy fixačných roztokov, okrem teda toho glutaraldehydu a scharózu zarábame to redestilovanej vody. Rovnako budem musieť vyskúšať tento Váš postup...Neviem, aké máte skúsenosti s uchovávaním tkaniva, ale my si musíme všetok materiál hneď narezať, lebo inak akoby to kryoprotektívnum nieje dostatočné a v preparátoch sú doslova diery...Myslíte, že to môže byť spôsobené tým, že sacharózu nerozrábame vo fixačnom roztoku?
Tie diery v preparátoch môžu byť spôsobené nedostatočným zafixovaním tkaniva. Tkanivo musí byť pred krájaním veľmi dobre zafixované. Dĺžka postfixácie závisí aj od metodiky, ktorou bude preparát spracovaný. Neviem aký konkrétny postup používate, ale ak vám môžem poradiť, tkanivo/ orgán nechajte najprv cca 4 hod. postfixovať v 4% paraformaldehyde a až potom pokračujte vo vašom postupe.
PBS
Chcem sa opýtať, koľko molárne PBS a s akým pH ste použili? Ďakujem.
Re: PBS
Použili sme 0,1M PBS s pH=7,38.
Re: Re: PBS
Ďakujem za odpoveď :)
Vážená pani doktorka
Vážená pani doktorka, v úvode môjho vstupu mi dovoľte Vás pozdraviť. Veľmi pekný a hodnotný príspevok. Konferencia sa postupne dostáva do svojej záverečnej fázy trvania a organizátori konferencie ma požiadali, aby som položil účastníkom otázky na diskusiu. Každému účastníkovi položím rovnaké všeobecné otázky, a potom podľa príslušnej odpovede budú príp. smerovať špecificky ďalšie.
AD1:
Dovoľte mi opýtať sa Vás, čo bol hlavný činiteľ, ktorý rozhodol o tom, že sa venujete práve tej oblasti, ktorej sa venujete? Ďakujem za odpoveď.
AD2:
Pre ľudskú spoločnosť je práca v základnom (fundamentálnom) výskume veľmi dôležitá činnosť. V základnom výskume však nikto nevie dopredu povedať, aký profit z toho bude. Udáva však úroveň získaných výsledkov vo výskume aplikovanom, ktorý na ten základný výskum nadväzuje. Niektoré z objavov nájdu svoje uplatnenie v praxi (v technológiách, priemysle) „okamžite“, iné vedecké poznatky až po istej kratšej či dlhšej dobe. Príkladom takého objavu by mohol byť tzv. pozitrónový emisný tomograf (zariadenie PET kamera na identifikáciu zhubných nádorov v organizme), ktorý je produktom základného výskumu (antičastica k elektrónu pozitrón bola objavená niekedy v 40. rokoch min. st.; ale praktické použitie (v medicíne) to našlo až po cca 50-60. rokoch (v 90. rokoch a dnes)). No napriek tomu, uplatnenie v praxi dosiahnutých výsledkov z aktivity niektorých výskumníkov je len sotva možné. Ak je to možné, mohli by ste prosím priblížiť ostatným, aj menej zainteresovaným účastníkom, aký je impakt (výstup) Vami dosiahnutých výsledkov pre prax? V čom (resp. kde; uveďte aspoň 1 oblasť) vidíte možné využitie výsledkov Vášho výskumu (a s tým súvisiacej Vami vynaloženej energie a času a financií) v každodennej praxi (v priemysle, pre život, pre dobro človeka)?. Ďakujem za odpoveď.
Re: AD2:
Re: AD2:
Ďakujem za rozsiahly diskusný príspevok. A tu je odpoveď:NO (oxid dusnatý) je veľmi dôležitou molekulou ľudského, ale aj živočíšneho organizmu Objavenie jeho funkcií bolo dokonca ocenené Nobelovou cenou (80. roky minulého storočia). V nervovom systéme ovplyvňuje viacero procesov, napr. morfogenézu, uvoľňovanie neurotransmiterov, tvorbu synáps atď. Je dôležité poznať aj štruktúry, ktoré NO produkujú. Preto sme sa aj v našej práci zamerali na zmapovanie týchto nitrergických neurónov. Dôležité je vedieť ako sa tieto neuróny vyvíjajú ,aká je ich morfológia, zastúpenie v jednotlivých častiach mozgu. Výsledky prezentované v našom príspevku sú len čiastočné, momentálne ešte stále prebiehajú experimenty, ktoré by mali priniesť poznatok o tom aké sú morfologické vlastnosti nitrergických neurónov v jednotlivých fázach postnatálneho vývinu (napr. v 1, 2, 3-týždňových mláďat, dospelých jedincov). Keďže v poslednej dobe narastá výskyt rôznych neurodegeneratívnych ochorení, zmapovanie nitrergických štruktúr v CNS by mohlo prispieť k objasneniu mechanizmov vzniku týchto ochorení.
otázka
Vážená pani doktorka,
Vaša práca sa mi veľmi páči, hlavne ma zaujala metóda, akou premývate zvieratá (zloženie fixačných roztokov). My rovnako používame kryorezy na imunohistochemické farbenie. Chcela by som sa opýtať, či ste niekedy pri práci používali fixačné roztoky s iným zložením, ako ste použili v tejto práci. Neviete mi prosím povedať, aký význam má pridávať do 4 % PHD aj 1% glutaraldehyd? Ako sa následne zbavujete fixatíva z tkaniva? Ešte by som sa chcela opýtať, či ste v práci pozorovali rovnaké výsledky pri oboch pohlaviach experimentálnych zvierat. Ďakujem!
Re: otázka
Ďakujem za otázky. Fixačné roztoky používame stále tie isté, tak ako sú uvedené v Materiáloch a metodike. Niekedy dávnejšie som zvykla používať pri perfúzií len 4% roztok paraformaldehydu (bez glutaraldehydu). Teraz pridávame do PHD glutaraldehyd, ktorý zosilňuje fixačné účinky roztoku. Vy používate aké fixačné roztoky? Líši sa Váš postup premývania zvierat od nášho? Čo sa týka rozdielu medzi pohlaviami, ten sme nezaznamenali. U obidvoch pohlaví bol výskyt NADPH-pozitívnych neurónov rovnaký.
Re: Re: otázka
Ďakujem za odpoveď. Myslela so si, že glutaraldehyd pridávate na zosilnenie fixácie... Budem to musieť vyskúšať aj ja. My máme podobný postup prípravy fixačných roztokov, okrem teda toho glutaraldehydu a scharózu zarábame to redestilovanej vody. Rovnako budem musieť vyskúšať tento Váš postup...Neviem, aké máte skúsenosti s uchovávaním tkaniva, ale my si musíme všetok materiál hneď narezať, lebo inak akoby to kryoprotektívnum nieje dostatočné a v preparátoch sú doslova diery...Myslíte, že to môže byť spôsobené tým, že sacharózu nerozrábame vo fixačnom roztoku?
Re: Re: Re: otázka
Tie diery v preparátoch môžu byť spôsobené nedostatočným zafixovaním tkaniva. Tkanivo musí byť pred krájaním veľmi dobre zafixované. Dĺžka postfixácie závisí aj od metodiky, ktorou bude preparát spracovaný. Neviem aký konkrétny postup používate, ale ak vám môžem poradiť, tkanivo/ orgán nechajte najprv cca 4 hod. postfixovať v 4% paraformaldehyde a až potom pokračujte vo vašom postupe.