Myslíte si, že je lepšie kupovať čaje, ktoré sú vyrobené z rastlín dopestovaných na Slovensku, resp. si namiešať vlastný čaj zo sušených bylín, ktoré sme natrhali? Váš výskum je veľmi zaujímavý:)
Dobrý deň pani doktorka.
Ďakujem za vašu otázku a prejavenie záujmu o mnou prezentovanú tému. Podobný typ výskumu sa u nás zatiaľ nerobil a pri prednáškach sa stretávam veľmi často s tým, že ľudia majú záujem o liečivé rastliny, ale často si nevedia vybrať práve tie kvalitné od ktorých očakávajú pomoc. To, odkiaľ surovina pochádza vy ako spotrebiteľ nemáte šancu zistiť. Jednoznačnú odpoveď by ste dostali až v prípade že by ste sa informovali priamo u výrobcu, akú surovinu použil presne na šaržu čaju ktorý máte. Podľa mojich skúseností síce firmy zabezpečujú surovinu najmä z výkupu liečivých rastlín doma, alebo výkupu od domácich pestovateľov no pri ich nedostatku ju zháňajú z rôznych aj zahraničných zdrojov. To, že by sme mali podporiť slovenských pestovateľov je spojené s tým, že sme u nás schopný dopestovať, vyšľachtiť a aj predávať kvalitnú surovinu. Všade na svete je v dnešnej dobe trend podporovať domácu výrobu, najmä ak sa jedná o kvalitné produkty. Samozrejme, namiešať si čaj z bylín, ktoré ste si sama nazbierala a ste si istá ich botanickou identifikáciou a bio kvalitou je skvelá vec. Sama som si takto zabezpečovala surovinu na čaje dlhé roky, kým som sa nedostala k ich pestovaniu a šľachteniu. Ide však o to, že vedecký prínos pre fytoterapiu tvoria najmä bylinné čaje z rastlín vyšľachtených na obsahové látky a tie samozrejme v prírode voľne rásť nenájdete. Tvorí skôr výnimku, ak v prírode nájdete rastliny s vysokým obsahom účinných látok. V tomto smere si Vám dovolím odporučiť moju posterovú prezentáciu v Preveda 2010 v sekcii ekológia a environmentalistika, kde to rozoberám bližšie u rumančeka. Ďakujem
Veľmi pekne ďakujem za vyčerpávajúcu odpoveď. V dnešnej dobe je ozaj ťažké nájsť skutočne účinné produkty, nakoľko je spoločnosť zameraná hlavne biznisovo a väčšine ide len o zisk. Držím Vám palce v nasledujúcom výskume.
Dobrý deň.Rád by som sa Vás opýtal v súvislosti s Vaším tvrdením,že sme na Slovensku schopný vypestovať kvalitné odrody. Podľa akého kritéria má pestovateľ vyberať vhodnú rastlinu a odrodu na pestovanie? Ďakujem
Dobrý deň.
Ak by som mala zhrnúť základné požiadavky na výber pestovaných liečivých rastlín tak by to bol v prvom rade dopyt po rastline, potom výber odrody z hľadiska klimatologicko-geografických podmienok jej pestovania a napokon kvalitatívne charakteristiky odrody. Je prirodzené že každý pestovateľ (pokiaľ si surovinu nepestuje na svoje špecifické ciele prípadne vlastnú spotrebu) potrebuje na surovinu vhodný odbyt. V prvom rade by som sa informovala u okolitých spracovateľov, o aké suroviny majú záujem a ktorý druh je v súčastnosti požadovaný. Napríklad v týchto rokoch je vysoký dopyt po medovke a mäte. Po vytypovaní druhu rastliny, je potrebné vybrať odrodu čo najvhodnejšiu pre danú pestovateľskú lokalitu s čo najvyšším obsahom požadovaných látok. Som presvedčená, že o kvaitnú surovinu je vždy záujem. Ďakujem za otázku.
Vážení účastníci konferencie. Vzhľadom na záujem o tému čajov som si dovolila pridať prezentáciu z praxe o výrobe čajov. Verím že Vás zaujme, nakoľko možnosť dostať sa priamo k výrobcom je obmedzená. Výroba čajov je v prílohe "iné" a zobrazí sa po stiahnutí. PB dokumentu.
Dobrý deň,
vedeli by ste nám poradiť, nejaké konkrétne značky kvalitných slovenských čajov (príp. zahraničných), na základe Vašich výskumov? Predpokladám, že aj keď výrobcovia používajú zmesi čajov z rôznych zdrojov, tak predsa len nájdu sa takí čo štandardne dosahujú lepšiu kvalitu vyrábaných čajov.
Vážená pani inžinierka.
Dovoľte mi prosím odpoveď na Vašu otázku koncipovať vo forme môjho osobného názoru, aby to náhodou nebolo brané ako reklama. Keďže mňa téma čajov zaujíma ako celok, od kvality, cez výrobu až po účinné látky, je prirodzené že jednou z informácií o kvalite bola teda aj ich analýza. Dovoľujem si Vám odporučiť môj príspevok na Prevede z roku 2011, kde máte jednotlivo vymenovaných výrobcov a vlastnosti čajov ktoré preukázali. V prvom rade chcem upresniť, že sa jedná výsostne o bylinné čaje, teda moje odporúčanie sa netýka ich iného sortimentu (ovocné, čierne, zelené či biele čaje). Ďalej, na zabezpečenie terapeutickej kvality odporúčam nákup čajov v lekárňach s jasným označením farmaceutickej kvality ako "liečivý čaj", "liečivá čajová zmes", prípadne označením symbolu farmaceutickej kvality a registračného čísla tohto čaju. Farmaceutická kvalita totižto podlieha špeciálnej registrácii a následne špeciálnej kontrole, čo ste sa už iste dočítali v článku. Je obtiažne odporučiť Vám priamo jedného výrobcu, pretože tieto registrácie má viacero firiem (Leros, Megafyt, Fytofarma)a len na špecifické čaje, nie na celý sortiment. Práve to je náplňou môjho snaženia. Nestačí len povedať názov firmy, je potrebné vedieť ako nájsť ten správny čaj. Osobne (na základe výsledkov výskumu, osobných skúseností a poznatkov z praxe) sa však môžem spoľahnúť na kvalitu u firmy Fytopharma, a.s., Leros, s.r.o., a veľmi obľubujem sortiment prírodných čajov Agrokarpaty, s.r.o. Plavnica.
Ďakujem za zaujímavú otázku. V prípade ďalšieho záujmu sa pokojne pýtajte.
Vážený pán doktor. Ďakujem za Vaše hodnotenie. Mohli by ste mi prosím upresniť,či ste mali na mysli zmeny obsahu látok priamo vo vyrobenom čaji, alebo hovoríme o tvorbe sekundárnych metabolitov v rastline?
Metabolické dráhy v rastlinách syntetizujú základné chemické látky (NK, proteíny, lipidy, sacharidy) takzvané primárne metabolity. Ďalšími dráhami sú syntetizované látky, tzv. sekundárne metabolity, ktorých význam pre rastlinu sa dodnes ešte stále objasňuje. Tvorba sekundárnych metabolitov v rastlinách je ovplyvňovaná dvoma elementárnymi faktormi. Prvým z nich je ontogenetické štádium v ktorom sa rastlina nachádza a druhým z nich je vplyv vonkajších biotických a abiotických faktorov. Vplyv vonkajších faktorov priamo vplýva na tvorbu sekundárnych metabolitov v rastline, ale rovnako tak aj na jeho morfologické a ďalšie fyziologické charakteristiky. Táto domnienka bola potvrdená už v roku 1978, pri fytotrónovom testovaní za rôznych tepelných, svetelných a vlhkostných podmienok. Ak by som mala čo najpresnejšie zhodnotiť ich tvorbu počas života rastliny, museli by sme hovoriť konkrétne ku každej rastline osobitne. Z praxe však môžem zovšeobecniť, že u liečivých rastlín sa zber prevádza za maximálneho obsahu, napríklad tesne pred kvitnutím (mäta, šalvia, medovka, levanduľa), iné sa zasa zberajú za plného kvetu (rebríček, rumanček). Pri dobrých podmienkach sú rastliny schopné regenerácie a ďalšej produkcie biomasy, no nedosahujú už také kvantitatívno - kvalitatívne parametre (teda takú výšku obsahu silíc a látok v nej obsiahnutých) ako u prvého zberu. Verím, že som na vašu otázku dostatočne zodpovedala, pretože téma je nesmierne rozsiahla.
Dobrý deň p. Mgr. chcem sa spýtať, či podrobnejšie analyzujete výluh zo spomínaných čajov. Pýtam sa preto, lebo naše pracovisko (SPU v Nitre, FBP, Katedra fyziológie živočíchov)resp. moji kolegovci začali analyzovať vplyv ,,čistých,, čajov na reprodukčný systém. Držím palce v ďalšom výskume, veľmi pekná práca.
Ak dovolíte mala by som aj ja otázku čo myslíte pod pojmom "čisté čaje"? Bio kvalitu, prípadne pestované ekologickým spôsobom a aký druh rastliny, alebo zmesi je testovaná? Ďakujem
Dobrý večer pani inžinierka. Ďakujem za váš záujem a podporu nášmu výskumu. V prvom rade by som však mala uviesť na pravú mieru, že analýze nepodlieha výluh čaju, ale priamo droga zo záparového vrecka. Pre správnosť a univerzálnosť hodnotenia používame teda liekopisné postupy. Vzhľadom na ďalšie prevedené výskumy je potvrdené, že do čajového výluhu prejde asi len 5-7% obsahových látok ktoré sa v skutočnosti v droge nachádzajú. Moji kolegovia z Katedry biológie sa venujú výskumom aplikácie priamo silíc, prípadne potom pozberového zvyšku biomasy z liečivej rastliny(šalvia, rumanček, rebríček, mäta) a to podávaním do kŕmnych zmesí. Veľmi dobré výsledky boli dosiahnuté najmä pri znížení rôznych druhov infekcií a úmrtnosti, prípadne zlepšenia zažívania u brojlerov, prasiatok, hovädzieho dobytka a oviec. Aplikácia dlhodobého podávania čaju je však iste účinná a prinesie Vašim kolegom pozitívne výsledky.
Pani inžinierka. Na našom pracovisku sa jedná hlavne a v prvom rade práve o analýzy silíc. Myslím ale,že trocha inak ako by ste očakávali. In vivo a in vitro pokusy robia práve na spomínanej katedre biológie, zatiaľ len na zvieratách. Keďže my sme na katedre ekológie, náš pohľad na silice je skôr z hľadiska fyziológie rastliny, jej tvorby sekundárnych metabolitov a hlavne určovanie rôznych odrôd, chemotypov a kultivarov liečivých rastlín. V súčasnosti sa náš výskum zaoberá šľachtením nových výkonných kultivarov a ich transferom do praxe. U stabilných odrôd zasa sledujeme vplyvy pôdno-ekologických faktorov na tvorbu a zloženie silice. Je prirodzené a samozrejmé, že nás zároveň zaujíma aj využitie týchto rastlín od pestovania, spracovania až po koncové produkty. Moje experimentálne plány do budúcna sú viazané na ekofyziológiu rumančeka kamilkového, hĺbkový rozbor jeho silice ako aj tvorbu a optimalizáciu programov GC MS pre analýzy rôznych druhov silíc. Čaje však aj naďalej ostanú mojou srdcovou záležitosťou. Ďakujem a prajem všetko dobré.
Dobrý deň,
spomínali ste vysoký dopyt po medovke a mäte v súčasnosti, ktoré sa tešia obľube zákazníkov. Myslíte, že tento trend sa naďalej zachová alebo sa zmenia priority zákazníkov?
Zložky silice z mäty piepornej ste analyzovali zo záparových vreciek. Aký veľký je rozdiel v uvoľňovaní účinných látok z liečivých rastlín zo sypaných čajov, záparových vreciek a z čerstvo nazbieraných rastlín?
A chcem sa spýtať ak pijeme bylinné zmesi, ovplyvňujú sa navzájom účinky jednotlivých rastlín?
Dobrý večer. Ďakujem za interesantné otázky.
Dopyt po druhoch je ovplyvňovaný samozrejme "obľubou zákazníkov", sortimentom ktoré ponúkajú výrobné podniky, ich zberom z voľnej prírody a ich pestovaním. Osobne si myslím, že tento trend bude pokračovať, pretože mäta a medovka sú nielen využiteľné pre výrobu čajov a čajových zmesí, ale používajú sa do veľkého množstva ďalších farmaceutických a kozmetických prípravkov. Mäta je takmer chronicky známa a medovka okrem svojej nádhernej vône a sedatívnych účinkov podľa môjho názoru prežíva boom vďaka uponáhľanej dobe plnej stresu. Samozrejme dopyt po rôznych rastlinách je zabezpečený aj sezónnymi výpadkami a inými príčinami nedostatku surovín, ale predpokladám že mäta a medovka si svoje prvenstvo dlho udržia.
Je jednoznačné, že najviac účinných látok obsahuje čerstvá rastlina. Málo kedy v praxi sa však stretnete s prípravkami ktoré by obsahovali čerstvú rastlinu, najskôr u tých ktoré sa používajú v kuchyni. Rozdiel u sypaných a porciovaných druhov je už ale o stave rozdrobenia suroviny a teplote vody ktorú použijete na prípravu čaju. Podľa základných fyzikálnych princípov uvoľňovanie účinných látok, teda ich difúziu do okolitého prostredia zabezpečíme rozdrobením suroviny, zvýšením teploty (teplá voda) a miešaním. V záparových vreckách zvykne byť surovina viac rozdrobená ako u sypaných čajovín, no ideálnu veľkosť rozdrobenia taktiež nájdete v liekopise. Dávam však prednosť málo rozdrobenej sypanej droge, vďaka čomu sa v nej uchováva maximum účinných látok. Rozdrobujem ju až tesne pred zaliatím horúcou vodou, čím sa narušia bunkové štruktúry a do čaju dostaneme maximum.
Zloženie jednotlivých bylinných zmesí je postavené práve na fakte že sa účinky obsiahnutých rastlín vzájomne podporujú a ich kombinácia zvyšuje žiadaný účinok. Či už tým, že jedna látka zvyšuje potenciu tej druhej, alebo tým, že každá z látok pôsobí na inú časť organizmu, každá nezávisle ale zároveň vzájomne docielia požadovaný efekt.
Prajem príjemný večer.
slovenské čaje
Myslíte si, že je lepšie kupovať čaje, ktoré sú vyrobené z rastlín dopestovaných na Slovensku, resp. si namiešať vlastný čaj zo sušených bylín, ktoré sme natrhali? Váš výskum je veľmi zaujímavý:)
Re: slovenské čaje
Dobrý deň pani doktorka.
Ďakujem za vašu otázku a prejavenie záujmu o mnou prezentovanú tému. Podobný typ výskumu sa u nás zatiaľ nerobil a pri prednáškach sa stretávam veľmi často s tým, že ľudia majú záujem o liečivé rastliny, ale často si nevedia vybrať práve tie kvalitné od ktorých očakávajú pomoc. To, odkiaľ surovina pochádza vy ako spotrebiteľ nemáte šancu zistiť. Jednoznačnú odpoveď by ste dostali až v prípade že by ste sa informovali priamo u výrobcu, akú surovinu použil presne na šaržu čaju ktorý máte. Podľa mojich skúseností síce firmy zabezpečujú surovinu najmä z výkupu liečivých rastlín doma, alebo výkupu od domácich pestovateľov no pri ich nedostatku ju zháňajú z rôznych aj zahraničných zdrojov. To, že by sme mali podporiť slovenských pestovateľov je spojené s tým, že sme u nás schopný dopestovať, vyšľachtiť a aj predávať kvalitnú surovinu. Všade na svete je v dnešnej dobe trend podporovať domácu výrobu, najmä ak sa jedná o kvalitné produkty. Samozrejme, namiešať si čaj z bylín, ktoré ste si sama nazbierala a ste si istá ich botanickou identifikáciou a bio kvalitou je skvelá vec. Sama som si takto zabezpečovala surovinu na čaje dlhé roky, kým som sa nedostala k ich pestovaniu a šľachteniu. Ide však o to, že vedecký prínos pre fytoterapiu tvoria najmä bylinné čaje z rastlín vyšľachtených na obsahové látky a tie samozrejme v prírode voľne rásť nenájdete. Tvorí skôr výnimku, ak v prírode nájdete rastliny s vysokým obsahom účinných látok. V tomto smere si Vám dovolím odporučiť moju posterovú prezentáciu v Preveda 2010 v sekcii ekológia a environmentalistika, kde to rozoberám bližšie u rumančeka. Ďakujem
Re: Re: slovenské čaje
Veľmi pekne ďakujem za vyčerpávajúcu odpoveď. V dnešnej dobe je ozaj ťažké nájsť skutočne účinné produkty, nakoľko je spoločnosť zameraná hlavne biznisovo a väčšine ide len o zisk. Držím Vám palce v nasledujúcom výskume.
Re: Re: slovenské čaje
Veľmi pekne ďakujem za yvčerpávajúcu odpoveď a držím Vám palce aj do ďalších výskumov.
Výber druhov
Dobrý deň.Rád by som sa Vás opýtal v súvislosti s Vaším tvrdením,že sme na Slovensku schopný vypestovať kvalitné odrody. Podľa akého kritéria má pestovateľ vyberať vhodnú rastlinu a odrodu na pestovanie? Ďakujem
Re: Výber druhov
Dobrý deň.
Ak by som mala zhrnúť základné požiadavky na výber pestovaných liečivých rastlín tak by to bol v prvom rade dopyt po rastline, potom výber odrody z hľadiska klimatologicko-geografických podmienok jej pestovania a napokon kvalitatívne charakteristiky odrody. Je prirodzené že každý pestovateľ (pokiaľ si surovinu nepestuje na svoje špecifické ciele prípadne vlastnú spotrebu) potrebuje na surovinu vhodný odbyt. V prvom rade by som sa informovala u okolitých spracovateľov, o aké suroviny majú záujem a ktorý druh je v súčastnosti požadovaný. Napríklad v týchto rokoch je vysoký dopyt po medovke a mäte. Po vytypovaní druhu rastliny, je potrebné vybrať odrodu čo najvhodnejšiu pre danú pestovateľskú lokalitu s čo najvyšším obsahom požadovaných látok. Som presvedčená, že o kvaitnú surovinu je vždy záujem. Ďakujem za otázku.
Výroba čajov
Vážení účastníci konferencie. Vzhľadom na záujem o tému čajov som si dovolila pridať prezentáciu z praxe o výrobe čajov. Verím že Vás zaujme, nakoľko možnosť dostať sa priamo k výrobcom je obmedzená. Výroba čajov je v prílohe "iné" a zobrazí sa po stiahnutí. PB dokumentu.
obchodné značky kvalitných čajov
Dobrý deň,
vedeli by ste nám poradiť, nejaké konkrétne značky kvalitných slovenských čajov (príp. zahraničných), na základe Vašich výskumov? Predpokladám, že aj keď výrobcovia používajú zmesi čajov z rôznych zdrojov, tak predsa len nájdu sa takí čo štandardne dosahujú lepšiu kvalitu vyrábaných čajov.
Re: obchodné značky kvalitných čajov
Vážená pani inžinierka.
Dovoľte mi prosím odpoveď na Vašu otázku koncipovať vo forme môjho osobného názoru, aby to náhodou nebolo brané ako reklama. Keďže mňa téma čajov zaujíma ako celok, od kvality, cez výrobu až po účinné látky, je prirodzené že jednou z informácií o kvalite bola teda aj ich analýza. Dovoľujem si Vám odporučiť môj príspevok na Prevede z roku 2011, kde máte jednotlivo vymenovaných výrobcov a vlastnosti čajov ktoré preukázali. V prvom rade chcem upresniť, že sa jedná výsostne o bylinné čaje, teda moje odporúčanie sa netýka ich iného sortimentu (ovocné, čierne, zelené či biele čaje). Ďalej, na zabezpečenie terapeutickej kvality odporúčam nákup čajov v lekárňach s jasným označením farmaceutickej kvality ako "liečivý čaj", "liečivá čajová zmes", prípadne označením symbolu farmaceutickej kvality a registračného čísla tohto čaju. Farmaceutická kvalita totižto podlieha špeciálnej registrácii a následne špeciálnej kontrole, čo ste sa už iste dočítali v článku. Je obtiažne odporučiť Vám priamo jedného výrobcu, pretože tieto registrácie má viacero firiem (Leros, Megafyt, Fytofarma)a len na špecifické čaje, nie na celý sortiment. Práve to je náplňou môjho snaženia. Nestačí len povedať názov firmy, je potrebné vedieť ako nájsť ten správny čaj. Osobne (na základe výsledkov výskumu, osobných skúseností a poznatkov z praxe) sa však môžem spoľahnúť na kvalitu u firmy Fytopharma, a.s., Leros, s.r.o., a veľmi obľubujem sortiment prírodných čajov Agrokarpaty, s.r.o. Plavnica.
Ďakujem za zaujímavú otázku. V prípade ďalšieho záujmu sa pokojne pýtajte.
Otazka
chcel by som sa spytat na sezonnu variabilitu obsahu aktivnych latok pritomnych v caji. V akom rozmedzi sa mozu hybat?
Re: Otazka
Vážený pán doktor. Ďakujem za Vaše hodnotenie. Mohli by ste mi prosím upresniť,či ste mali na mysli zmeny obsahu látok priamo vo vyrobenom čaji, alebo hovoríme o tvorbe sekundárnych metabolitov v rastline?
Re: Re: Otazka
Vdaka za reakciu - na mysli som mal tvorbu metabolitov este pocas rastu rastliny.
Sekundárne metabolity
Metabolické dráhy v rastlinách syntetizujú základné chemické látky (NK, proteíny, lipidy, sacharidy) takzvané primárne metabolity. Ďalšími dráhami sú syntetizované látky, tzv. sekundárne metabolity, ktorých význam pre rastlinu sa dodnes ešte stále objasňuje. Tvorba sekundárnych metabolitov v rastlinách je ovplyvňovaná dvoma elementárnymi faktormi. Prvým z nich je ontogenetické štádium v ktorom sa rastlina nachádza a druhým z nich je vplyv vonkajších biotických a abiotických faktorov. Vplyv vonkajších faktorov priamo vplýva na tvorbu sekundárnych metabolitov v rastline, ale rovnako tak aj na jeho morfologické a ďalšie fyziologické charakteristiky. Táto domnienka bola potvrdená už v roku 1978, pri fytotrónovom testovaní za rôznych tepelných, svetelných a vlhkostných podmienok. Ak by som mala čo najpresnejšie zhodnotiť ich tvorbu počas života rastliny, museli by sme hovoriť konkrétne ku každej rastline osobitne. Z praxe však môžem zovšeobecniť, že u liečivých rastlín sa zber prevádza za maximálneho obsahu, napríklad tesne pred kvitnutím (mäta, šalvia, medovka, levanduľa), iné sa zasa zberajú za plného kvetu (rebríček, rumanček). Pri dobrých podmienkach sú rastliny schopné regenerácie a ďalšej produkcie biomasy, no nedosahujú už také kvantitatívno - kvalitatívne parametre (teda takú výšku obsahu silíc a látok v nej obsiahnutých) ako u prvého zberu. Verím, že som na vašu otázku dostatočne zodpovedala, pretože téma je nesmierne rozsiahla.
Re: Sekundárne metabolity
Velmi pekne Vam dakujem za fundovanu a obsirnu odpoved. Vsetko dobre prajem.
otázka
Dobrý deň p. Mgr. chcem sa spýtať, či podrobnejšie analyzujete výluh zo spomínaných čajov. Pýtam sa preto, lebo naše pracovisko (SPU v Nitre, FBP, Katedra fyziológie živočíchov)resp. moji kolegovci začali analyzovať vplyv ,,čistých,, čajov na reprodukčný systém. Držím palce v ďalšom výskume, veľmi pekná práca.
Re: otázka
Ak dovolíte mala by som aj ja otázku čo myslíte pod pojmom "čisté čaje"? Bio kvalitu, prípadne pestované ekologickým spôsobom a aký druh rastliny, alebo zmesi je testovaná? Ďakujem
Re: otázka
Dobrý večer pani inžinierka. Ďakujem za váš záujem a podporu nášmu výskumu. V prvom rade by som však mala uviesť na pravú mieru, že analýze nepodlieha výluh čaju, ale priamo droga zo záparového vrecka. Pre správnosť a univerzálnosť hodnotenia používame teda liekopisné postupy. Vzhľadom na ďalšie prevedené výskumy je potvrdené, že do čajového výluhu prejde asi len 5-7% obsahových látok ktoré sa v skutočnosti v droge nachádzajú. Moji kolegovia z Katedry biológie sa venujú výskumom aplikácie priamo silíc, prípadne potom pozberového zvyšku biomasy z liečivej rastliny(šalvia, rumanček, rebríček, mäta) a to podávaním do kŕmnych zmesí. Veľmi dobré výsledky boli dosiahnuté najmä pri znížení rôznych druhov infekcií a úmrtnosti, prípadne zlepšenia zažívania u brojlerov, prasiatok, hovädzieho dobytka a oviec. Aplikácia dlhodobého podávania čaju je však iste účinná a prinesie Vašim kolegom pozitívne výsledky.
silice
Pani inžinierka. Na našom pracovisku sa jedná hlavne a v prvom rade práve o analýzy silíc. Myslím ale,že trocha inak ako by ste očakávali. In vivo a in vitro pokusy robia práve na spomínanej katedre biológie, zatiaľ len na zvieratách. Keďže my sme na katedre ekológie, náš pohľad na silice je skôr z hľadiska fyziológie rastliny, jej tvorby sekundárnych metabolitov a hlavne určovanie rôznych odrôd, chemotypov a kultivarov liečivých rastlín. V súčasnosti sa náš výskum zaoberá šľachtením nových výkonných kultivarov a ich transferom do praxe. U stabilných odrôd zasa sledujeme vplyvy pôdno-ekologických faktorov na tvorbu a zloženie silice. Je prirodzené a samozrejmé, že nás zároveň zaujíma aj využitie týchto rastlín od pestovania, spracovania až po koncové produkty. Moje experimentálne plány do budúcna sú viazané na ekofyziológiu rumančeka kamilkového, hĺbkový rozbor jeho silice ako aj tvorbu a optimalizáciu programov GC MS pre analýzy rôznych druhov silíc. Čaje však aj naďalej ostanú mojou srdcovou záležitosťou. Ďakujem a prajem všetko dobré.
Re: silice
Ďakujem, tiež Vám prajem všetko dobré a veľa úspechov vo Vašom výskume.
otázky
Dobrý deň,
spomínali ste vysoký dopyt po medovke a mäte v súčasnosti, ktoré sa tešia obľube zákazníkov. Myslíte, že tento trend sa naďalej zachová alebo sa zmenia priority zákazníkov?
Zložky silice z mäty piepornej ste analyzovali zo záparových vreciek. Aký veľký je rozdiel v uvoľňovaní účinných látok z liečivých rastlín zo sypaných čajov, záparových vreciek a z čerstvo nazbieraných rastlín?
A chcem sa spýtať ak pijeme bylinné zmesi, ovplyvňujú sa navzájom účinky jednotlivých rastlín?
Dopyt
Dobrý večer. Ďakujem za interesantné otázky.
Dopyt po druhoch je ovplyvňovaný samozrejme "obľubou zákazníkov", sortimentom ktoré ponúkajú výrobné podniky, ich zberom z voľnej prírody a ich pestovaním. Osobne si myslím, že tento trend bude pokračovať, pretože mäta a medovka sú nielen využiteľné pre výrobu čajov a čajových zmesí, ale používajú sa do veľkého množstva ďalších farmaceutických a kozmetických prípravkov. Mäta je takmer chronicky známa a medovka okrem svojej nádhernej vône a sedatívnych účinkov podľa môjho názoru prežíva boom vďaka uponáhľanej dobe plnej stresu. Samozrejme dopyt po rôznych rastlinách je zabezpečený aj sezónnymi výpadkami a inými príčinami nedostatku surovín, ale predpokladám že mäta a medovka si svoje prvenstvo dlho udržia.
Uvoľňovanie účinných látok
Je jednoznačné, že najviac účinných látok obsahuje čerstvá rastlina. Málo kedy v praxi sa však stretnete s prípravkami ktoré by obsahovali čerstvú rastlinu, najskôr u tých ktoré sa používajú v kuchyni. Rozdiel u sypaných a porciovaných druhov je už ale o stave rozdrobenia suroviny a teplote vody ktorú použijete na prípravu čaju. Podľa základných fyzikálnych princípov uvoľňovanie účinných látok, teda ich difúziu do okolitého prostredia zabezpečíme rozdrobením suroviny, zvýšením teploty (teplá voda) a miešaním. V záparových vreckách zvykne byť surovina viac rozdrobená ako u sypaných čajovín, no ideálnu veľkosť rozdrobenia taktiež nájdete v liekopise. Dávam však prednosť málo rozdrobenej sypanej droge, vďaka čomu sa v nej uchováva maximum účinných látok. Rozdrobujem ju až tesne pred zaliatím horúcou vodou, čím sa narušia bunkové štruktúry a do čaju dostaneme maximum.
Bylinné zmesi
Zloženie jednotlivých bylinných zmesí je postavené práve na fakte že sa účinky obsiahnutých rastlín vzájomne podporujú a ich kombinácia zvyšuje žiadaný účinok. Či už tým, že jedna látka zvyšuje potenciu tej druhej, alebo tým, že každá z látok pôsobí na inú časť organizmu, každá nezávisle ale zároveň vzájomne docielia požadovaný efekt.
Prajem príjemný večer.