Význam zmien srdcovej frekvencie vyvolaných cvičením v zdravom a patologicky zmenenom myokarde

Význam zmien srdcovej frekvencie vyvolaných cvičením v zdravom a patologicky zmenenom myokarde

Sekcia: 
Rok:
2023

Celkové hodnotenie

Vedecká práca: 
0
75%
Prevedenie (dizajn): 
0
75%
Diskusná interakcia: 
0
PoužívateľVedecká prácaDizajnDiskusná interakcia
Mgr. Natália Andelová PhD.100%100%-
Mgr. Klaudia Híveš Holečková100%100%-

Význam zmien srdcovej frekvencie vyvolaných cvičením v zdravom a patologicky zmenenom myokarde

Ľubomír Lonek1,2 Ján Graban3 Michaela Sasváriová4 Veronika Farkašová1 Tatiana Stankovičová4 Daniela Ježová3 Táňa Ravingerová1
1Slovenská akadémia vied, Centrum experimentálnej medicíny, Ústav pre výskum srdca, Bratislava, Slovensko
2Univerzita Komenského, Jesseniova lekárska fakulta, Martin, Slovensko
3Slovenská akadémia vied, Biomedicínske centrum, Ústav experimentálnej endokrinológie, Bratislava, Slovensko
4Univerzita Komenského, Farmaceutická fakulta, Katedra farmakológie a toxikológie, Bratislava, Slovensko
lubomir.lonek@gmail.com

V súčasnosti sa v dôsledku moderného životného štýlu s výrazne obmedzeným pohybom a s ním súvisiacimi rizikovými faktormi dostávajú do popredia ochorenia akými sú napríklad obezita, cukrovka, ochorenia srdcovocievneho systému a psychické poruchy. Životný štýl obyvateľstva je ovplyvnený sedavým spôsobom života, ako aj nezdravými stravovacími návykmi. Srdcová frekvencia je zaujímavým parametrom, ktorý je jednoduchý na monitorovanie úrovne fyzickej kondície. U športovcov je zvykom pravidelná kontrola rytmu srdca, či už na zlepšenie tréningových procesov alebo ako prevencia možných kardiovaskulárnych ochorení prostredníctvom odbúravania tukov alebo zlepšovania fyzickej kondície. Fyzická aktivita je podľa niektorých štúdií účinnejšia než psychologické poradenstvo a liečba. Krátkodobé cvičenie vyššej intenzity zmierňuje príznaky úzkosti a depresie. Zaujímavosťou je, že dlhšie trvanie (alebo intenzita) pohybovej aktivity má v porovnaní s kratším a stredne dlhým cvičením nižší až škodlivý efekt. Experimentálne a klinické štúdie poukazujú na ochranný účinok cvičením indukovanej kardioprotektivity. Týka sa to predovšetkým ochrany myokardu pred ischémiou vyvolaným poškodením s následným vznikom infarktu a život ohrozujúcich arytmií, a to prostredníctvom aktivácie viacerých molekulárnych mechanizmov ktoré zabraňujú bunkovej smrti. Mierna fyzická aktivita je formou tzv. „preconditioningu“ myokardu, ktorý je účinný aj u pacientov s pridruženými civilizačnými ochoreniami a jej pozitívny účinok bol pozorovaný aj u jedincov v staršom veku.

Poďakovanie: 

Za podpory grantov VEGA SR 2/0104/ a APVV-19-0540.

Diskusia

Dobrý deň,

1. Pri silovom treningu aký je optimalny tep? Z hladiska zdravia srdca je lepšie cvičiť silovo, alebo HIIT/Tabata, resp ich kombinacia - ak ano, tak v akom pomere? 

2. Myslite si, že ak daný športovec suplementuje proteíny, má to nejaký vplyv na myokard? (zvačší sa?)

Ďakujem.

Dobrý deň,

ďakujem za otázky.

1. Silový tréning trvá kratšie a je najmä v anaeróbnej zóne (spaľujú sa sacharidy) – napr. muži cvičia s maximálnymi váhami. Pulz dosahuje hodnoty 80 - 90% srdcovej frekvencie. HIIT/Tabata je podobne vysokointenzívny tréning s maximálnymi hodnotami pulzu 90 -100% a odporúča sa ho robiť v kratšom intervale (cca do 30 min). Vhodnosť a intenzita cvičenia závisí hlavne od veku, ale aj od individuálneho jedinca. Napríklad na pálenie tukov sú vhodné vytrvalostné športy, kedy srdce pracuje na 60 – 70% maximálneho srdcového rytmu. Kombinácia športov závisí od požadovaného cieľa. Škodlivé pre srdce sú dlhotrvajúce maximálne zaťaženia, ku ktorým by sa mohli dostať až profesionálni športovci.

2. U športovcov nastane fyziologická hypertrofia ľavej komory v dôsledku hemodynamického preťaženia. Príjem proteínov prispieva k potrebnej požadovanej hypertrofii skeletálnych svalov, aj myokardu. Nadbytočný príjem proteínov by mal zdravý jedinec metabolizovať a vylúčiť z tela von.