Dobrý deň! Môžem konštatovať, že lekári túto možnosť využívajú čím ďalej tým častejšie. Hlavne u pacientov, pri ktorých majú problém s nastavením na warfarín. Vyšetrujú sa polymorfizmy v génoch pre CYP2C9 a VKORC1 a to konkrétne CYP2C9*2 (430C>T),CYP2C9*3 (1075A>C),VKORC1*2 (-1639G>A/1173C>T), VKORC1*3 (3730G>A).
V porovnaní s homozygotmi pre alelu CYP2C9*1 (wild typ – bežný typ) dochádza v prípade alely CYP2C9*2 (polymorfizmus 430C>T v exóne 3, na úrovni proteínu Arg144Cys) v heterozygotnom stave ku zníženiu aktivity enzýmu na približne 12%, s redukciou klírensu warfarínu o 15% a preto je potrebná redukcia dávky o 20%. Alela CYP2C9*2 v homozygotnom stave zapríčiňuje pokles klírensu warfarínu o 40%, dávku je preto potrebné zredukovať takmer o 60%. Nosiči alely CYP2C9*3 (polymorfizmus 1075A>C v exóne 7, na úrovni proteínu Ile359Leu) v heterozygotnom stave, s aktivitou enzýmu menej ako 5% majú klírens warfarínu znížený o 60% a dávku podávaného warfarínu je potrebné redukovať o približne 40%. Alela CYP2C9*3 v homozygotnom stave spôsobí zníženie klírensu warfarínu až o 90% s potrebou redukcie dávky takmer o 70% v porovnaní s genotypom CYP2C9*1/*1. Relatívne riziko krvácavých komplikácií je zvýšené 2,26 krát u nosičov aspoň jednej variantnej alely CYP2C9. Prítomnosť variantnej alely predlžuje dobu, za ktorú sa podarí dosiahnuť požadované stabilné terapeutické INR, je tiež zodpovedná za dlhšie pretrvávanie antikoagulačného efektu po vysadení liečby.
Polymorfizmy a mutácie génu VKORC1 menia farmakodynamiku warfarínu a vyžadujú úpravu dávky potrebnej na dosiahnutie optimálneho terapeutického účinku. Nosiči VKORC1*2 vyžadujú redukovanú dávku warfarínu v priemere o 20% na každú alelu (redukcia dávky až do výšky 45% pre haplotyp VKORC1*2/*2). Polymorfizmus 3730G>A v 3´neprekladanej oblasti VKORC1 definuje alelu pre haplotyp VKORC1*3 a je spojený s potrebnou vyššej priemernej dávky warfarínu.