Dobrý deň.
Zaujímalo by ma, či máte uvedený genetický analyzátor v rámci Vášho centra excelentnosti. Prevádzali ste merania aj osobne? Prevádzate genetickú identifikáciu aj u iných živočíchov ako u vlka? Ďakujem
Dobrý deň, na pracovisku máme automatický kapilárny analyzátor ABI 3130, všetky merania som robila osobne, taktiež som aj vytvorila multiplexy pre vlka (moja predchádzajúca práca http://www.preveda.sk/conference/article/id=181/). Robime aj medveda, jelena, diviaka, kamzika (pripadne aj ine kopytniky), svista a tetrov sa teraz zacal spracovavat. Taktiez sa samozrejme robia rastliny u nas (som z katedry fytologie)
Kedze reintrodukcia vlka u nas prebieha spontanne, tak by to nemuselo mat velky vyznam. Ale existuju izolovane populacie, ktore by mohli v buducnosti potrebovat novu krv, preto treba mat prehlad o nasej populacii, ci by mohla byt donor pre tieto izolovane casti. Taktiez takto mozeme zistit, ci su niektore populacie unikatne a pripadne pre ne vytvorit specialny ochranny program.
Moj nazor - na Slovensku bol vlk na pokraji vyhynutia, takze ostalo takpovediac neobyvane uzemie, kedze v Rusku je populacia vlka dost velka a posoby tam velky tlak zo strany ludi - urbanizacia ale aj staly lov, vlk si prirodzene hladal nove neobyvane uzemia, tym padom postupoval z vychodu na zapad - na uzemia na ktorych sa vyskytoval prirodzene v minulosti. Tato migracia bola potvrdena aj vo Finsku, kde zo severnych europskych oblasti ruska, vlci migrovali na finske povodne uzemie, kde sa vyskytovali, ale boli vyhubene (vo Finsku maju izolovane populacie, takze porovnavali tieto izolovane pop., ruske vzorky a novoosidlencov).
Ja osobne som sa početnosťou nezaoberala, ale môžem vám odporučiť článok The wolf in Slovakia (Slavomír Finďo, Robin Rigg & Michaela Skuban)2008 z Proceedings from the conference held on 9th April 2008 in Malenovice, Beskydy Mts., Czech Republic (Perspectives of wolves in Central Europe), kde sledovali početnosť vlka 4 rôznymi kvantitatívnymi metódami. V skratke 270–405 vlkov na jesen a 166–255 vlkov na jar po love (výsledky za rok 2005/2006) - rozdiely v metódach.
Vážená pani magistra, v úvode môjho vstupu mi dovoľte Vás pozdraviť. Veľmi pekný a hodnotný príspevok. Konferencia začala a organizátori konferencie ma požiadali, aby som položil účastníkom otázky do diskusie. Na začiatku každému účastníkovi položím rovnaké všeobecné otázky, a potom podľa príslušnej odpovede budú príp. smerovať špecificky ďalšie.
AD1: Dovoľte mi opýtať sa Vás, čo bol hlavný činiteľ, ktorý rozhodol o tom, že sa venujete práve tej oblasti, ktorej sa venujete? Ďakujem za odpoveď.
AD2: Pre ľudskú spoločnosť je práca v základnom (fundamentálnom) výskume veľmi dôležitá činnosť. V základnom výskume však nikto nevie dopredu povedať, aký profit z toho bude. Udáva však úroveň získaných výsledkov vo výskume aplikovanom, ktorý na ten základný výskum nadväzuje. Niektoré z objavov nájdu svoje uplatnenie v praxi (v technológiách, priemysle) „okamžite“, iné vedecké poznatky až po istej kratšej či dlhšej dobe. Príkladom takého objavu by mohol byť tzv. pozitrónový emisný tomograf (zariadenie PET kamera na identifikáciu zhubných nádorov v organizme), ktorý je produktom základného výskumu (antičastica k elektrónu pozitrón bola objavená niekedy v 40. rokoch min. st.; ale praktické použitie (v medicíne) to našlo až po cca 50-60. rokoch (v 90. rokoch a dnes).). No napriek tomu, uplatnenie v praxi dosiahnutých výsledkov z aktivity niektorých výskumníkov je len sotva možné. Ak je to možné, mohli by ste prosím priblížiť ostatným, aj menej zainteresovaným účastníkom, aký je impakt (výstup) Vami dosiahnutých výsledkov pre prax? V čom (resp. kde; uveďte aspoň 1 oblasť) vidíte možné využitie výsledkov Vášho výskumu (a s tým súvisiacej Vami vynaloženej energie a času a financií) v každodennej praxi (v priemysle, pre život, pre dobro človeka)?. Ďakujem za odpoveď.
Ospravedlňujem sa za meškanie odpovede... prečo sa venujem práve genetike? Pôvodne som študovala biohémiu, ale už počas štúdia som sa zamerala na molekulárnu biológiu a posun ku genetike... to už bol len pokus o zvládnutie všetkých vedných disciplín, ktoré ma zaujali. Rozšírenie vedomostí a obzorov je asi ten hlavný dôvod, prečo som tam kde som.
Vlk patrí medzi ohrozené druhy a poznanie jeho ekológie, etológie a biológie, nám pomáha v správnom manažmente ochrany tohoto druhu. Takže odpoveď na vašu otázku - moje výsledky môžu byť použité pri navrhovaní ochranárskych opatrení pre vlka, keďže sa ukázalo, že máme na Slovensku časť populácie s inou genetickou štruktúrou než inde, mohlo by sa to zobrať do úvahy pri povolení na odstrel vlka. Samozrejme tieto výsledky, by bolo treba ešte porovnať so severnejšími populáciami odkiaľ sa mi však, bohužiaľ, nepodarilo zohnať vzorky.
Prajem pekny den,
Zaujimalo by ma ci ste sa v ramci vasich pozorovani zaoberali i porovnanim alfa dominatntych parov z Ruska a naproti tomu dominantnych parov na Slovensku. Je mozne povedat, ze geneticka vybava takychto z Ruska pochadzajucich vlkov je ovela kvalitnejsia nez vlkov na Slovensku? Ak ano mozme postupom casu pri migracii vlkov stratit povodnu populaciu vlkov na Slovensku? Je takato uvaha pripustna ak teda berieme do uvahy dominatnost a prisnu hierarchiu u tychto zvierat.
Dakujem za odpoved a prajem vela uspechov.
Dobrý deň, keďže je nemožné určiť, ktorá vzorka pochádza od vlka alfa, beta či omega, nedá sa určiť to priamo na alfa pároch. Avšak keď to vezme sumárne – veď ostatní vlci sú potomkovia alfa páru a neznamená to, že keď teraz nie sú alfa, nemôžu byť v budúcnosti. Takže vyberať alfa jedincov nepovažujem za nutné. Obe populácie trpia prebytkom homozygotov. Ale nemôžem povedať, že by genetická výbava slovenských vlkov bola horšia alebo lepšia, možno by sa to dalo určiť sekvenovaním MHC génov. Samozrejme, že postupne môžeme stratiť túto našu odlišnú populáciu – samozrejme nemyslím, že by úplne vymizla, proste sa len prirodzene zmieša s migrantami z východu a vytvorí sa možno nová genetická štruktúra. Do tohto by však mohol zasiahnuť človek vhodnými ochranárskymi opatreniami. Dúfam, že som zodpoveadla všetko, čo ste chceli vedieť.
GA ABI
Dobrý deň.
Zaujímalo by ma, či máte uvedený genetický analyzátor v rámci Vášho centra excelentnosti. Prevádzali ste merania aj osobne? Prevádzate genetickú identifikáciu aj u iných živočíchov ako u vlka? Ďakujem
Re: GA ABI
Dobrý deň, na pracovisku máme automatický kapilárny analyzátor ABI 3130, všetky merania som robila osobne, taktiež som aj vytvorila multiplexy pre vlka (moja predchádzajúca práca http://www.preveda.sk/conference/article/id=181/). Robime aj medveda, jelena, diviaka, kamzika (pripadne aj ine kopytniky), svista a tetrov sa teraz zacal spracovavat. Taktiez sa samozrejme robia rastliny u nas (som z katedry fytologie)
Vlk
Aký potenciálny význam majú výsledky Vašej práce nejaký reintrodukčný program. Ďakujem
Re: Vlk
Kedze reintrodukcia vlka u nas prebieha spontanne, tak by to nemuselo mat velky vyznam. Ale existuju izolovane populacie, ktore by mohli v buducnosti potrebovat novu krv, preto treba mat prehlad o nasej populacii, ci by mohla byt donor pre tieto izolovane casti. Taktiez takto mozeme zistit, ci su niektore populacie unikatne a pripadne pre ne vytvorit specialny ochranny program.
Migrácia vlkov
Ako si vysvetľujete migráciu vlkov z Ruska na Slovensko, ale nie naopak, zo Slovenska do Ruska ? Ďakujem za odpoveď.
Re: Migrácia vlkov
Moj nazor - na Slovensku bol vlk na pokraji vyhynutia, takze ostalo takpovediac neobyvane uzemie, kedze v Rusku je populacia vlka dost velka a posoby tam velky tlak zo strany ludi - urbanizacia ale aj staly lov, vlk si prirodzene hladal nove neobyvane uzemia, tym padom postupoval z vychodu na zapad - na uzemia na ktorych sa vyskytoval prirodzene v minulosti. Tato migracia bola potvrdena aj vo Finsku, kde zo severnych europskych oblasti ruska, vlci migrovali na finske povodne uzemie, kde sa vyskytovali, ale boli vyhubene (vo Finsku maju izolovane populacie, takze porovnavali tieto izolovane pop., ruske vzorky a novoosidlencov).
Re: Re: Migrácia vlkov
Ďakujem za odpoveď.
migrácia
Aká je početnosť populácie vlka na Slovensku dnes? Ďakujem
Re: migrácia
Ja osobne som sa početnosťou nezaoberala, ale môžem vám odporučiť článok The wolf in Slovakia (Slavomír Finďo, Robin Rigg & Michaela Skuban)2008 z Proceedings from the conference held on 9th April 2008 in Malenovice, Beskydy Mts., Czech Republic (Perspectives of wolves in Central Europe), kde sledovali početnosť vlka 4 rôznymi kvantitatívnymi metódami. V skratke 270–405 vlkov na jesen a 166–255 vlkov na jar po love (výsledky za rok 2005/2006) - rozdiely v metódach.
AD1,2
Vážená pani magistra, v úvode môjho vstupu mi dovoľte Vás pozdraviť. Veľmi pekný a hodnotný príspevok. Konferencia začala a organizátori konferencie ma požiadali, aby som položil účastníkom otázky do diskusie. Na začiatku každému účastníkovi položím rovnaké všeobecné otázky, a potom podľa príslušnej odpovede budú príp. smerovať špecificky ďalšie.
AD1: Dovoľte mi opýtať sa Vás, čo bol hlavný činiteľ, ktorý rozhodol o tom, že sa venujete práve tej oblasti, ktorej sa venujete? Ďakujem za odpoveď.
AD2: Pre ľudskú spoločnosť je práca v základnom (fundamentálnom) výskume veľmi dôležitá činnosť. V základnom výskume však nikto nevie dopredu povedať, aký profit z toho bude. Udáva však úroveň získaných výsledkov vo výskume aplikovanom, ktorý na ten základný výskum nadväzuje. Niektoré z objavov nájdu svoje uplatnenie v praxi (v technológiách, priemysle) „okamžite“, iné vedecké poznatky až po istej kratšej či dlhšej dobe. Príkladom takého objavu by mohol byť tzv. pozitrónový emisný tomograf (zariadenie PET kamera na identifikáciu zhubných nádorov v organizme), ktorý je produktom základného výskumu (antičastica k elektrónu pozitrón bola objavená niekedy v 40. rokoch min. st.; ale praktické použitie (v medicíne) to našlo až po cca 50-60. rokoch (v 90. rokoch a dnes).). No napriek tomu, uplatnenie v praxi dosiahnutých výsledkov z aktivity niektorých výskumníkov je len sotva možné. Ak je to možné, mohli by ste prosím priblížiť ostatným, aj menej zainteresovaným účastníkom, aký je impakt (výstup) Vami dosiahnutých výsledkov pre prax? V čom (resp. kde; uveďte aspoň 1 oblasť) vidíte možné využitie výsledkov Vášho výskumu (a s tým súvisiacej Vami vynaloženej energie a času a financií) v každodennej praxi (v priemysle, pre život, pre dobro človeka)?. Ďakujem za odpoveď.
Re: AD1
Ospravedlňujem sa za meškanie odpovede... prečo sa venujem práve genetike? Pôvodne som študovala biohémiu, ale už počas štúdia som sa zamerala na molekulárnu biológiu a posun ku genetike... to už bol len pokus o zvládnutie všetkých vedných disciplín, ktoré ma zaujali. Rozšírenie vedomostí a obzorov je asi ten hlavný dôvod, prečo som tam kde som.
Re: AD2
Vlk patrí medzi ohrozené druhy a poznanie jeho ekológie, etológie a biológie, nám pomáha v správnom manažmente ochrany tohoto druhu. Takže odpoveď na vašu otázku - moje výsledky môžu byť použité pri navrhovaní ochranárskych opatrení pre vlka, keďže sa ukázalo, že máme na Slovensku časť populácie s inou genetickou štruktúrou než inde, mohlo by sa to zobrať do úvahy pri povolení na odstrel vlka. Samozrejme tieto výsledky, by bolo treba ešte porovnať so severnejšími populáciami odkiaľ sa mi však, bohužiaľ, nepodarilo zohnať vzorky.
alfa par
Prajem pekny den,
Zaujimalo by ma ci ste sa v ramci vasich pozorovani zaoberali i porovnanim alfa dominatntych parov z Ruska a naproti tomu dominantnych parov na Slovensku. Je mozne povedat, ze geneticka vybava takychto z Ruska pochadzajucich vlkov je ovela kvalitnejsia nez vlkov na Slovensku? Ak ano mozme postupom casu pri migracii vlkov stratit povodnu populaciu vlkov na Slovensku? Je takato uvaha pripustna ak teda berieme do uvahy dominatnost a prisnu hierarchiu u tychto zvierat.
Dakujem za odpoved a prajem vela uspechov.
Re: alfa par
Dobrý deň, keďže je nemožné určiť, ktorá vzorka pochádza od vlka alfa, beta či omega, nedá sa určiť to priamo na alfa pároch. Avšak keď to vezme sumárne – veď ostatní vlci sú potomkovia alfa páru a neznamená to, že keď teraz nie sú alfa, nemôžu byť v budúcnosti. Takže vyberať alfa jedincov nepovažujem za nutné. Obe populácie trpia prebytkom homozygotov. Ale nemôžem povedať, že by genetická výbava slovenských vlkov bola horšia alebo lepšia, možno by sa to dalo určiť sekvenovaním MHC génov. Samozrejme, že postupne môžeme stratiť túto našu odlišnú populáciu – samozrejme nemyslím, že by úplne vymizla, proste sa len prirodzene zmieša s migrantami z východu a vytvorí sa možno nová genetická štruktúra. Do tohto by však mohol zasiahnuť človek vhodnými ochranárskymi opatreniami. Dúfam, že som zodpoveadla všetko, čo ste chceli vedieť.