Vplyv telesnej stavby na krvný tlak u študentov vysokých škôl

Vplyv telesnej stavby na krvný tlak u študentov vysokých škôl

Celkové hodnotenie

Vedecká práca
97%
Prevedenie (dizajn)
96%
Diskusná interakcia
100%
PoužívateľVedecká prácaDizajnDiskusná interakcia
MVDr. Denisa Toropilová PhD.80%60%-
Ing. Miroslava Kvandová PhD.100%100%100%
RNDr. Erika Kellerová PhD.80%80%-
Mgr. Júlia Hunková80%80%-
Mgr. Jakub Križák100%100%-
Mgr Michal Kluknavský100%100%-
Marcela Holková100%100%100%
Erika Balogová100%100%100%
Bc. Jozef Mak100%100%100%
Miroslava Mrazová100%100%100%
Gabriela Mária Girašková100%100%100%
Andrea Žilková100%100%100%
Veronika Kalužská100%100%100%
Katarina Nováková100%100%100%
Bc. Jana Bocková100%100%100%
Petra Pazderová100%100%100%
Dominika Krátka100%100%100%
Barbara Hegyiová100%100%100%
Zuzana Pogádlová100%100%100%
Mgr. Eva Duborská100%100%100%
PhDr. Ing. Martin Samohýl100%100%100%
Ing. Pavol Farkaš PhD.100%100%100%
ISBN: 978-80-970712-8-8

Vplyv telesnej stavby na krvný tlak u študentov vysokých škôl

Dominika Vasilčíková1 , Peter Bališ2 , Valéria Regecová
1 1Univerzita Komenského, Fakulta matematiky, fyziky a informatiky, Bratislava,
2 2Ústav normálnej a patologickej fyziológie, Bratislava,
dominikavasilcikova@gmail.com

Ciele: Krvný tlak je jedným zo základných ukazovateľov funkčného stavu srdcovocievneho systému, preto by mal byť nevyhnutnou súčasťou každého lekárskeho vyšetrenia. Na variabilitu tlaku krvi (TK) môžu vplývať viaceré ovplyvniteľné (fyzická a psychická aktivita, poloha tela pri meraní, chorobné stavy) a neovplyvniteľné faktory (pohlavie, vek, cirkadiálny rytmus, centrálna nervová sústava). My sme sa v tejto štúdii zamerali na antropometrické ukazovatele akými sú telesná výška, obvod pása, podiel telesného tuku a ich možný vplyv na variabilitu TK.

Metódy: Meranie sme uskutočnili na súbore 60 mladých študentov vysokých škôl (30 mužov a 30 žien), ktorých vek bol v rozmedzí 18-25 rokov (M: 20,6 ± 1,22; Ž: 21,4 ± 1,33). Z antropometrických ukazovateľov sme stanovovali telesnú výšku, hmotnosť, obvod brucha, podiel telesného tuku podľa Durnina vypočítaný z hrúbky 4 kožných rias (biceps, triceps, subscapulare, suprailiacare), ktoré sme odmerali pomocou kalipera SOMET a zároveň sme stanovili podiel telesného tuku aj bioimpedančnou metódou prostredníctvom prístroja Omron BF 300. Pri meraní TK auskultačnou technikou (BOSO Mercurius E) sme dodržiavali odporúčania ESH (2013).

Výsledky: Z nameraných dát sme zistili, že v našej populačnej vzorke má nadváhu 33,33% mužov a 6,67 % žien podľa indexu telesnej hmotnosti. U časti mužov (20 %) hodnotenie nadmernej hmotnosti podľa BMI nekorešponduje s podielom telesného tuku. Hodnoty TK, ktoré prevyšovali normu podľa ESH [1] sa vyskytovali hlavne u mužov, z ktorých 1/3 mala vysoký normálny TK a dvaja mali miernu hypertenziu. Zistili sme, že systolický TK u mužov významne koreluje s podielom telesného tuku meraného prístrojom Omron (p = 0,0272, r = 0,4031), aj s hrúbkou kožných rias a percentom tuku podľa Durnina (p = 0,0328, r = 0,3907), ale vzťah k hodnotám (BMI) nebol významný. U žien systolický TK koreluje s podielom telesného tuku (Durnin, Omron) ako aj s BMI (% tuku Durnin: p = 0,0014, r = 0,5568; % tuku Omron: p = 0,0009, r = 0,5758; BMI: p = 0,003, r = 0,5238).

Záver: Z výsledkov vyplýva, že vzťah systolického TK k telesnej stavbe je tesnejší, ak sa berie do úvahy podiel tuku. Výsledky našej štúdie poukazujú na nedostatočnosť hodnotenia nadváhy u mladých mužov výlučne na základe BMI, keďže u jedincov s výraznejšou muskulatúrou neznamená vyššie BMI aj vyšší podiel telesného tuku. U žien je hodnotenie prostredníctvom BMI a podielom telesného tuku proporcionálne podobné.

Poďakovanie: 

Práca vznikla za finančnej podpory grantov APVV-0523-10 a APVV-0348-12.

Zdroje: 

[1] Mancia G. et al., Blood Press., 2014, 23(1):3-16. doi: 10.3109/08037051.2014.868629.
 

Diskusia

Dobry den, chcela by som sa Vas opytat, ci prebiehalo meranie tlaku krvi u studentov jednorazovo (v stanovenom dni) alebo ste robili viac opakovani v urcitom casovom obdobi? dakujem za odpoved :)

Ďakujem za otázku, naše meranie pozostávalo zo 6 meraní za sebou (s časovou prestávkou). Pre hodnotenie týchto výsledkov sme použili len hodnoty TK z prvých meraní. Je to z dôvodu, že aj ďalšie merania boli podrobené štatistickej analýze, a keďže vychádzali totožné výsledky zhodnotili sme, že pre nami hodnotené antropometrické ukazovatele vzhľadom na TK dostatočne budu postačovať hodnoty, ktoré sme zaznamenali v prvom meraní. Keďže toto je zatiaľ len začiatok nášho výskumu začali sme sa zaoberať aj ďalšími štatistickými hodnoteniami a zisťovať ako tieto antropometrické ukazovatele vplývajú na TK vo väčšej vzorke.

Dobrý deň,
Na grafe 1 v práci prezentujete koeficienty determinancie (zrejme malo byť determinácie?) pre vybrané sledované premenné. Zaujímalo by ma o koeficient determinácie akých konkrétnych modelov sa jedná. Ďakujem.

Ďakujem za otázku,ospravedlňujem sa za preklep malo byť koeficienty determinácie a jedná sa o lineárnu regresiu.

Ďakujem za otázku, naše meranie pozostávalo zo 6 meraní za sebou (s časovou prestávkou). Pre hodnotenie týchto výsledkov sme použili len hodnoty TK z prvých meraní. Je to z dôvodu, že aj ďalšie merania boli podrobené štatistickej analýze, a keďže vychádzali totožné výsledky zhodnotili sme, že pre nami hodnotené antropometrické ukazovatele vzhľadom na TK dostatočne budu postačovať hodnoty, ktoré sme zaznamenali v prvom meraní. Keďže toto je zatiaľ len začiatok nášho výskumu začali sme sa zaoberať aj ďalšími štatistickými hodnoteniami a zisťovať ako tieto antropometrické ukazovatele vplývajú na TK vo väčšej vzorke.

Dobrý den,
chcel som sa opýtať, ked ste uz merali obvod pása, neuvazovali ste aj o merani obvodu bokov a urcovani waist/hip ratio, ktory je odrazom jedneho z rizikovych faktorov hypertenzie a povazuje sa za o mnoho vypovednejsiu hodnotu ako BMI, presne kvoli vami menovanemu faktu o nezohladnovani objemu svalovej hmoty? Bolo meranie tlaku auskultacne uskutocnene stale rovnakou osobou? Mala dana osoba prax v merani tlaku? nakolko pri auskultacnom merani ide do znacnej miery o trenovanost examinatora. Dakujem

Ahoj Štefan,
ospravedlňujem sa, ale z dôvodu, že posledné otázky smerovali skôr na predkladateľov témy sa k tejto problematike vyjadrím ja, a aby z toho nebol trochu na stránke zmätok, tak odpoviem aj na prvú otázku, ktorú sme skonzultovali s Dominikou.

WHR nemá takú výpovednú hodnotu ako podiel obvod brucha/telesná výška, pretože ak má jedinec veľký obvod bokov, bude index WHR priaznivý aj pri veľkom obvode pása (na margo toho WHR je jedným z možných pomocných (svojho času lekársky zadaným parametrom), ale v dnešnej dobe už zastaraných ukazovateľov). Okrem toho nezohľadňuje skutočnú proporcionalitu. Preto sme použili index ROB (relatívny obvod brucha). U žien bol vzťah TK k tomuto indexu dokonca tesnejší ako k % tuku (r=0,52), avšak u mužov (možno kvôli zatiaľ nedostatočne veľkému súboru) nedosiahol štatistickú významnosť (počítame naďalej s ďalšími dobrovoľníkmi). Preto sme do prezentácie vybrali parameter % tuku, ku ktorému mali hodnoty TK signifikantný vzťah u mužov aj žien. Spojením oboch súborov M a Ž (N=60) bol vzťah TK významný aj k indexu ROB.

Merania auskultačnou metódou boli uskutočnené na vzorke 60 dobrovoľníkov (30 muži, 30 žien) 3 série po dva merania, medzi každou sériou bola pauza cca 5 min. Študentka bola zaučená meraniu TK na ÚNPF SAV, a keďže ide o omnoho širší projekt do samotnej prezentácie by sa nezmestil. Predpokladám, že do najbližšej Prevedy budeme mať omnoho širišie poznatky z experimentu vykonaným Dominikou a určite budeme o nich informovať, takže budeme radi ak si jej ďalšie výsledky v budúcnosti „ocheckuješ“. Ja len trochu navnadím, že prioritnou podstatou tejto práce bolo porovnanie dvoch metód – auskultačnej a oscilometrickej (ako rozdiely v meraní tlaku, tak aj vzťahom k antropometrickým ukazovateľom), kde zatiaľ Dominike vychádzajú zaujímavé výstupy, ktoré autorka stihla vyhodnotiť až po termíne nahlásenia prezentácie.

Ďakujeme a ospravedlňujem sa, že som sa k tejto problematike vyjadril ja.

Dobrý deň, zaujal ma veľký rozdiel v proporciách mužov a žien s nadváhou. Veľmi pravdepodobne je to spôsobené výberom vzorky (selection bias), keďže výber zrejme nebol na základe niektorej z randomizačných techník. Domnievam sa správne, že v tejto vekovej kategórii nie je pozorovaný rozdiel očakávaný? Nakoľko sú tie proporcie porovnateľné so situáciou v populácii mladých žien a mužov na Slovensku? Predpokladáte, že sa pozorovaný rozdiel odrazil na rozdielnych výsledkoch pre mužov a pre ženy, ako formulujete v závere? Ďakujem.
iwa

Ďakujem za otázku, ktorá poskytuje možnosť bližšie objasniť výber skúmanej vzorky. Cieľom tejto štúdie nebolo poskytnúť reprezentatívny pohľad na výskyt vysokých hodnôt alebo obezity v SR. Naším cieľom bolo porovnať hodnoty TK namerané rôznymi technikami, pričom sme brali do úvahy aj vybrané parametre telesnej stavby, o ktorých je známe, že sa značnou mierou podieľajú na variabilite TK. Z tohto dôvodu nebolo žiadúce, aby príliš veľké rozpätie, či už vekové alebo rozsah antropometrických ukazovateľov modifikovalo zistenia týkajúce sa porovnania TK meraného auskultačne a oscilometricky. Očakávali sme, že hodnoty TK namerané oscilometricky sa budú líšiť od hodnôt meraných auskultačne v oboch skupinách (u mužov aj u žien). Ukázalo sa, že muži mali v porovnaní so ženami vyššie hodnoty BMI, ale menší podiel tuku v tele v porovnaní so ženami (pri rovnakej hmotnosti môžu mať dvaja jedinci rôzny obsah tuku). Vo veľkých súboroch hodnoty TK korelujú aj s BMI. V našej vzorke korelácia hodnôt TK a BMI u mužov nedosiahla štatistickú významnosť. Významné boli korelácie hodnôt systolického TK k percentuálnemu podielu tuku. Táto okolnosť mohla prispieť aj k zisteným rozdielom.
Čo sa týka situácie výskytu obezity v SR, v oficiálnych celopopulačných štatistikách sa uvádzajú len pre výskyt obezity na základe BMI, nie nadmernej hmotnosti a to pre vekové rozpätie 18 – 64 r. resp. 15 - 24 r.( 9 = M, 13,4 % Ž).
Žiaden z probandov v našom súbore nebol obézny, nadmernú hmotnosť podľa BMI malo 30 % mužov a len 2 ženy. Zvýšený percentuálny podiel tuku malo v závislosti od použitej metódy 1 (kaliper) – 2 (Omron) ženy a 2 (kaliper) – 7 (Omron) mužov.

Ďakujem za Vašu odpoveď, je vidieť, že ste si na nej dali záležať. Ak sa budete v budúcnosti venovať aj tej analýze zhody dvoch metód, existujú na to postupy, ktoré môžeme v tíme prediskutovať. iwa