Vážená pani magisterka, v úvode môjho vstupu mi dovoľte Vás pozdraviť. Veľmi pekný a hodnotný príspevok. Konferencia sa postupne dostáva do svojej záverečnej fázy trvania a organizátori konferencie ma požiadali, aby som položil účastníkom otázky na diskusiu. Každému účastníkovi položím rovnaké všeobecné otázky, a potom podľa príslušnej odpovede budú príp. smerovať špecificky ďalšie.
Dobrý deň Vám prajem a ďakujem za reakciu.Hlavný dôvod prečo sme sa rozhodli študovať mitochondriálne HMG proteíny kvasiniek je ten, že napriek tomu, že kompletná sekvencia mtDNA viacerých druhov kvasiniek je známa už vyše 10 rokov, doposiaľ je známe relatívne málo o jej organizácii do vyšších nukleo-proteínových štruktúr. Bolo pre nás preto veľmi zaujímavé pustiť sa do takéhoto projektu a porovnať ako sa spôsob zbaľovania mtDNA odlišuje u rôznych druhov. Zároveň sme využili dobre rozpracované techniky práce s neštandardnými kvasinkovými modelovými objektami a mitochondriálnymi proteínmi v našom laboratóriu. Štúdium mitochondriálnej genetiky má však aj ďalšie zaujímavé aspekty, ktoré uvádzam nižšie.
Pre ľudskú spoločnosť je práca v základnom (fundamentálnom) výskume veľmi dôležitá činnosť. V základnom výskume však nikto nevie dopredu povedať, aký profit z toho bude. Udáva však úroveň získaných výsledkov vo výskume aplikovanom, ktorý na ten základný výskum nadväzuje. Niektoré z objavov nájdu svoje uplatnenie v praxi (v technológiách, priemysle) „okamžite“, iné vedecké poznatky až po istej kratšej či dlhšej dobe. Príkladom takého objavu by mohol byť tzv. pozitrónový emisný tomograf (zariadenie PET kamera na identifikáciu zhubných nádorov v organizme), ktorý je produktom základného výskumu (antičastica k elektrónu pozitrón bola objavená niekedy v 40. rokoch min. st.; ale praktické použitie (v medicíne) to našlo až po cca 50-60. rokoch (v 90. rokoch a dnes)). No napriek tomu, uplatnenie v praxi dosiahnutých výsledkov z aktivity niektorých výskumníkov je len sotva možné. Ak je to možné, mohli by ste prosím priblížiť ostatným, aj menej zainteresovaným účastníkom, aký je impakt (výstup) Vami dosiahnutých výsledkov pre prax? V čom (resp. kde; uveďte aspoň 1 oblasť) vidíte možné využitie výsledkov Vášho výskumu (a s tým súvisiacej Vami vynaloženej energie a času a financií) v každodennej praxi (v priemysle, pre život, pre dobro človeka)?. Ďakujem za odpoveď.
Veľké množstvo závažných ochorení človeka je spojených s poškodením mitochondriálnej DNA. Pre ich pochopenie je nevyhnutné poznať organizáciu mitochondriálnej DNA v mitochondriálnych nukleoidoch, mechanizmy dedičnosti a segregácie mitochondriálnych genómov. Práve štúdium nižších eukaryotov nám ponúka nielen možnosti odhaľovať doposiaľ nepreštudované mechanizmy dedičnosti mitochondriálnych genómov, ale ako to už bolo viac krát v histórii ukázané, môže byť východiskom pre štúdium mitochondriálnych nukleoidov u vyšších organizmov, vrátane človeka. Naše výsledky by bolo preto potenciálne možné využiť práve pri štúdiu mitochondriálnych ochorení človeka.
Vážená pani magisterka
Vážená pani magisterka, v úvode môjho vstupu mi dovoľte Vás pozdraviť. Veľmi pekný a hodnotný príspevok. Konferencia sa postupne dostáva do svojej záverečnej fázy trvania a organizátori konferencie ma požiadali, aby som položil účastníkom otázky na diskusiu. Každému účastníkovi položím rovnaké všeobecné otázky, a potom podľa príslušnej odpovede budú príp. smerovať špecificky ďalšie.
AD1:
Dovoľte mi opýtať sa Vás, čo bol hlavný činiteľ, ktorý rozhodol o tom, že sa venujete práve tej oblasti, ktorej sa venujete? Ďakujem za odpoveď.
Re: AD1:
Dobrý deň Vám prajem a ďakujem za reakciu.Hlavný dôvod prečo sme sa rozhodli študovať mitochondriálne HMG proteíny kvasiniek je ten, že napriek tomu, že kompletná sekvencia mtDNA viacerých druhov kvasiniek je známa už vyše 10 rokov, doposiaľ je známe relatívne málo o jej organizácii do vyšších nukleo-proteínových štruktúr. Bolo pre nás preto veľmi zaujímavé pustiť sa do takéhoto projektu a porovnať ako sa spôsob zbaľovania mtDNA odlišuje u rôznych druhov. Zároveň sme využili dobre rozpracované techniky práce s neštandardnými kvasinkovými modelovými objektami a mitochondriálnymi proteínmi v našom laboratóriu. Štúdium mitochondriálnej genetiky má však aj ďalšie zaujímavé aspekty, ktoré uvádzam nižšie.
AD2:
Pre ľudskú spoločnosť je práca v základnom (fundamentálnom) výskume veľmi dôležitá činnosť. V základnom výskume však nikto nevie dopredu povedať, aký profit z toho bude. Udáva však úroveň získaných výsledkov vo výskume aplikovanom, ktorý na ten základný výskum nadväzuje. Niektoré z objavov nájdu svoje uplatnenie v praxi (v technológiách, priemysle) „okamžite“, iné vedecké poznatky až po istej kratšej či dlhšej dobe. Príkladom takého objavu by mohol byť tzv. pozitrónový emisný tomograf (zariadenie PET kamera na identifikáciu zhubných nádorov v organizme), ktorý je produktom základného výskumu (antičastica k elektrónu pozitrón bola objavená niekedy v 40. rokoch min. st.; ale praktické použitie (v medicíne) to našlo až po cca 50-60. rokoch (v 90. rokoch a dnes)). No napriek tomu, uplatnenie v praxi dosiahnutých výsledkov z aktivity niektorých výskumníkov je len sotva možné. Ak je to možné, mohli by ste prosím priblížiť ostatným, aj menej zainteresovaným účastníkom, aký je impakt (výstup) Vami dosiahnutých výsledkov pre prax? V čom (resp. kde; uveďte aspoň 1 oblasť) vidíte možné využitie výsledkov Vášho výskumu (a s tým súvisiacej Vami vynaloženej energie a času a financií) v každodennej praxi (v priemysle, pre život, pre dobro človeka)?. Ďakujem za odpoveď.
Re: AD2:
Veľké množstvo závažných ochorení človeka je spojených s poškodením mitochondriálnej DNA. Pre ich pochopenie je nevyhnutné poznať organizáciu mitochondriálnej DNA v mitochondriálnych nukleoidoch, mechanizmy dedičnosti a segregácie mitochondriálnych genómov. Práve štúdium nižších eukaryotov nám ponúka nielen možnosti odhaľovať doposiaľ nepreštudované mechanizmy dedičnosti mitochondriálnych genómov, ale ako to už bolo viac krát v histórii ukázané, môže byť východiskom pre štúdium mitochondriálnych nukleoidov u vyšších organizmov, vrátane človeka. Naše výsledky by bolo preto potenciálne možné využiť práve pri štúdiu mitochondriálnych ochorení človeka.