Úvod: Podľa Úradu verejného zdravotníctva SR z roku 2011 až 53 % obyvateľov SR zomrelo prevažne v domácom prostredí (až v 70 %) na zlyhanie kardiovaskulárneho systému. V našej práci sme sa zamerali na prednemocničný manažment akútneho infarktu myokardu s ST eleváciami (STEMI), pričom sme sledovali dodržiavanie odborného odporúčania vydaného v roku 2015 Európskou resuscitačnou radou. Výsledkom práce sú poznatky a údaje, ktoré by mali viesť k skvalitneniu poskytnutej zdravotnej starostlivosti pacientov a prispieť tak k zníženiu úmrtnosti pacientov s diagnózou STEMI.
Materiál a metódy: Analyzovali sme 10 002 záznamov o ošetrení záchrannou zdravotnou službou (ZZS) z roku 2016 v zásahovej oblasti s počtom obyvateľov 139 392 (údaj ku dňu 31.12.2015) ošetrených posádkami RLP Senec (1 955), RLP Pezinok (1 639), RZP Pezinok (3 013) a RZP Vajnory (3 339), z ktorých sme vybrali záznamy s označením diagnózy I 21.9 (STEMI, n = 42). Sledovaných bolo 44 parametrov prednemocničného manažmentu STEMI podľa Európskej resuscitačnej rady a Slovenskej kardiologickej spoločnosti, spolu 1 848 štatistických jednotiek. Zároveň sme porovnali nami získané údaje s údajmi archivovanými Operačným strediskom záchrannej zdravotnej služby SR (OS ZZS).
Výsledky: Vyhodnotením daných parametrov sme potvrdili dodržiavanie odborných odporúčaní Európskej resuscitačnej rady z roku 2015. Jedno zo sledovaných kritérií - interval „EKG-PKI“ 120 minút (90+30), spĺňa 98 % výjazdov (s priemerom 68 minút), čo poukazuje na vysokú kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti. K STEMI vyrážala posádka RLP v 91 % prípadov a posádka RZP v 9 % prípadov, v priemere vychádza pre RLP 1x STEMI za 3 týždne a pre RZP 1 x STEMI za 6 mesiacov, incidencia STEMI v danej oblasti je 30/100 000 obyvateľov. Z hľadiska pohlavia až 88 % pacientov so STEMI boli muži vo veku 42 - 87 rokov (vekový priemer 61 rokov). Od začiatku príznakov do jednej hodiny volá 46 % pacientov, najvyšší výskyt STEMI bol zaznamenaný v mesiaci september. Posádky v 60 % prichádzali do 13 minút od výzvy z OS ZZS a transport pacienta priamo do kardiocentra bol v 83 % (s priemerným časom na mieste zásahu 30 minút a časom transportu 25 minút). Medzi závažné zistenia patrí nutnosť prehodnotiť spôsob edukácie laickej verejnosti v oblasti poskytovania prvej pomoci pri bolesti na hrudníku, pretože len 11 % pacientov volalo záchrannú zdravotnú službu pri 10 minút trvajúcich typických príznakoch akútneho infarktu, len v 4 % prípadov bola podaná tabletka anopyrínu pred príchodom posádky (ASA - kyselina acetylsalicylová), čo je odporúčané podanie pri bolesti na hrudníku už laikom v rámci prvej pomoci.
Diskusia a záver: V práci sme uviedli analýzu komplexu záznamov poskytnutia prednemocničnej zdravotnej starostlivosti (od poskytnutia prvej pomoci, času dojazdu, čas záznamu prvého EKG, anamnéza, fyzikálne vyšetrenie pacienta, podaná liečba podľa platných odporúčaní, smerovanie a transport pacienta, informovaný súhlas a iné) spolu až 44 parametrov. Zisteniami v prvom rade poukazujeme na vysokú kvalitu poskytovanej prednemocničnej zdravotnej starostlivosti v rámci včasného manažmentu STEMI posádkami zásahového regiónu blízko Bratislavy. Zároveň však poukazujeme na nutnosť zvýšiť povedomie širokej verejnosti a edukovať ľudí v poskytovaní prvej pomoci, vrátane postupu pri bolesti na hrudníku. Apelujeme aj na operátorov OS ZZS, aby odporučili užiť pacientom ASA čím skôr, vzhľadom na vysokú účinnosť lieku pri AKS a minimum nežiadúcich účinkov. Záverom poukazujeme na nesúlad v označovaní diagnóz slovne a číselným kódom podľa MKCH 10, ďalej na nemožnosť 100 % korelovať údaje z archívov ZZS a OS ZZS. Zisteným neodstatkom je fakt, že len polovica (52 %) pacientov podpísala informovaný súhlas.
Kľúčové slová: akútny infarkt myokardu, odborné odporúčanie, STEMI, záchranná zdravotná služba