Vplyv starnutia na odolnosť myokardu samíc voči ischemicko-reperfúznemu poškodeniu v modeli izolovaného perfundovaného srdca podľa Langendorffa.

Vplyv starnutia na odolnosť myokardu samíc voči ischemicko-reperfúznemu poškodeniu v modeli izolovaného perfundovaného srdca podľa Langendorffa.

Celkové hodnotenie

Vedecká práca
85%
Prevedenie (dizajn)
85%
Diskusná interakcia
95%

Diskusia

Ahoj Veronika, zaujmalo by ma ci u zien v klimakteriu I/R poskodenie moze byt vyvolane dosledkom hormonalnych zmien. Pripadne ako sa zvysuje nachylnost na I/R poskodenie v tomto obdobi. Dakujem

Ahoj Nati, dakuje za otazku!
Pred menopauzou su zeny vo vseobecnosti odolnejsie, respektive menej nachylne k vyskytu kardiovaskularnych ochoreni (KVO). Je to dane predovsetkym pritomnostou estrogenov, konkretne 17-beta estradiolu, ktorý má preukázané kardioprotektívne účinky, jednak podporuje funkciu cievneho endotelu, ale pozitívne ovplyvnuje aj samotne kardiomyocyty (predovsetkym ich prezivanie a metabolizmus). Okrem toho je u žien i nižší výskyt rizikových faktorov KVO ako hypertenzia, vysoky LDL cholesterol...Počas menopauzy a po menopauze dochadza k poklesu cirkulujucich hladin pohlavnych hormonov co je spojene so zvysujucim sa rizikom KVO a tiez narastajucou umrtnostou v dosledku rozvoja ochorenia, ale aj v dosledku neskoreho nastupu terapie (a to sa tyka predovsetkym zien).
Co sa tyka I/R poskodenia v experimentálnych modeloch, znizenie hladin strogenov vedie k zvysenemu vyskytu arytmii a zhorsuje sa i letalne poskodenie (cize velkost infarktoveho loziska) i kontraktilna funkcia srdca.

Dobrý deň Veronika, Vaša práca sa mi páči, vyznačuje sa jasným konceptom, je dobre prezentovaná. Môj komentár sa týka nešťastne zvoleného názvu a z neho vyplývajúcej interpretácie: "Vplyv starnutia" - všeobecne vplyv času predpokladá experimentálny dizajn s opakovanými meraniami (aspoň 4 vekové skupiny) a analytický nástroj regresná analýza, aby ste mohli posúdiť, či a do akej miery sú zmeny v študovanom parametri spojené (asociované, v lineárnom vzťahu korelované)so "zmenou" veku (starnutím). Vo Vašej štúdii šlo o POROVNANIE stredných hodnôt študovaných parametrov medzi dvoma vekovými skupinami. Výsledky nie je možné interpretovať ako vplyv starnutia (veku), len v kontexte použitého experimentálneho dizajnu. Doporučujem to zohľadniť pri prípadnom publikovaní výsledkov, alebo opakovať experiment v zodpovedajúcom dizajne.

Dakujem za komentár i pripomienku. Urcite si uvedomujem ze pre pozorovanie zmien tykajucich sa stranutia je potrebne pridat dalsie vekove skupiny, co v konecnom dosledku aj v nasledujucej praci planujeme. Nasim cielom je vytvorit podrobnu zavislost sledovaných parametrov I/R poskodenia od veku zvierat (a to nie len samic, ale aj samcov; a tieto vysledky taktiez porovnat). Co sa tyka „nestastne zvoleneho nazvu“...V tomto smere som vychadzala z literatury, kde vyuzivaju tento typ terminologie i statisticke metody (aj pri porovnani 2 vekovych skupin).

Ďakujem za odpoveď Veronika a držím palce do ďalších experimentov - Vami načrtnutý zámer je správny a ak sa bude realizovať, názov práce bude opodstatnený. Čo sa týka publikovanej odbornej literatúry, vždy podleiha dodatočnému kritickému posúdeniu (critical appraisal) výskumníkov, pretože recenzenti nie sú "experti na všetko" a nemusia rozpoznať omyl alebo podcenenie zo strany autorov. Spoľahnite sa na svoju odbornosť a intuíciu a kľudne buďte kritická, ak pre to máte argumenty :)

Vážená pani magisterka, v úvode môjho vstupu mi dovoľte Vás pozdraviť. Veľmi pekný a hodnotný príspevok. Konferencia sa postupne dostáva do svojej záverečnej fázy trvania a organizátori konferencie ma požiadali, aby som položil účastníkom otázky na diskusiu. Každému účastníkovi položím rovnaké všeobecné otázky, a potom podľa príslušnej odpovede budú príp. smerovať špecificky ďalšie.

Dovoľte mi opýtať sa Vás, čo bol hlavný činiteľ, ktorý rozhodol o tom, že sa venujete práve tej oblasti, ktorej sa venujete? Ďakujem za odpoveď.

Vážený pán doktor. Rada zodpoviem Vašu otázku. K problematike pohlavných rozdielov v odolnosti srdca voči I/R poškodeniu a taktiež k problematike, ktorej sa venujem v tejto práci som sa dostala pri výbere témy svojej Bc. práce. Kardiovaskulárne ochorenia a faktory vedúce k zvýšeniu rizika výskytu KVO sú stále veľmi diskutovanou témou, ktorá ma už v tej dobe zaujala. Keďže výskum v tejto oblasti je neustále žiadaný a potrebný, ostala som pri tejto téme.

Pre ľudskú spoločnosť je práca v základnom (fundamentálnom) výskume veľmi dôležitá činnosť. V základnom výskume však nikto nevie dopredu povedať, aký profit z toho bude. Udáva však úroveň získaných výsledkov vo výskume aplikovanom, ktorý na ten základný výskum nadväzuje. Niektoré z objavov nájdu svoje uplatnenie v praxi (v technológiách, priemysle) „okamžite“, iné vedecké poznatky až po istej kratšej či dlhšej dobe. Príkladom takého objavu by mohol byť tzv. pozitrónový emisný tomograf (zariadenie PET kamera na identifikáciu zhubných nádorov v organizme), ktorý je produktom základného výskumu (antičastica k elektrónu pozitrón bola objavená niekedy v 40. rokoch min. st.; ale praktické použitie (v medicíne) to našlo až po cca 50-60. rokoch (v 90. rokoch a dnes)). No napriek tomu, uplatnenie v praxi dosiahnutých výsledkov z aktivity niektorých výskumníkov je len sotva možné. Ak je to možné, mohli by ste prosím priblížiť ostatným, aj menej zainteresovaným účastníkom, aký je impakt (výstup) Vami dosiahnutých výsledkov pre prax? V čom (resp. kde; uveďte aspoň 1 oblasť) vidíte možné využitie výsledkov Vášho výskumu (a s tým súvisiacej Vami vynaloženej energie a času a financií) v každodennej praxi (v priemysle, pre život, pre dobro človeka)?. Ďakujem za odpoveď.

Vážený pán doktor. Ako ste správne poznamenali hneď v úvode svojho komentára základný výskum je veľmi dôležitý. „Objavy“ či vedecké poznatky však väčšinou nie sú výsledkom práce jedného človeka alebo jedného výskumného pracoviska. Dôležité je tiež poznamenať že často sa v tomto prípade jedná o dlhoročnú prácu mnohých pracovísk po celom svete kým sa dospeje k výsledkom využiteľným aj v praxi ako je tomu napr. v prípade využitie metódy preconditioningu pri operáciách srdca.
Pýtať sa aký je výstup našich výsledkov pre prax je veľmi diskutabilné (základný výskum).
V prípade prezentovanej práce by som možno spomenula: objasnenie mechanizmov zodpovedných prípadne podieľajúcich sa na rozdielnej odpovedi myokardu na ischémiu a následnú reperfúziu (či už sa jedná o rozdiely spojené s vekom, pohlavím...). Pochopenie toho ako celý systém funguje na úrovni molekúl je veľmi zložité a možno raz bude prínosom napr. pri dizajne a vývoji nových liečiv alebo pri zavádzaní iných terapeutických postupov. Premostenie medzi základným výskumom a praktickým využitím je v našich podmienkach obtiažne.

Dobrý deň,

väčšinou je výskum robený na zdravých jedincoch, poprípade starších. Chcela by som sa preto spýtať, či plánujete aj skúmanie pohlavných rozdielov aj v patologických podmienkach, ako je napr. diabetes. Ďakujem Vám za odpoveď.

Dakujem za otázku. Ano je to pravda že mnohé štúdie využívajú ako experimentálne modeli len zdravé jedince pripadne jedince trpiace jedným ochorením... Pritom napr KVO predstavujú väčšinou súbor ochorení respektíve rizikových faktorov pôsobiacich na človeka súčasne. Preto by sme chceli upriamiť pozornosť aj týmto smerom a keďže na našom pracovisku pracujeme aj s modelom experimentálneho diabetu, aj toto je jedna z ciest.

Vážená pani magisterka,

Vaša práca ma zaujala. V inej časti našej práce sa rovnako venujeme IR poškodeniu srdca potkanov. My však pracujeme so samcami a dosiahli sme porovnateľných výsledkov ako Vy so samicami. Už dlhší čas pracujem len s jedným druhom potkanov a viem, že si sú extrémne prispôsobivé a ak sa to tak dá vedecky zhodnotiť, tak by som povedala, že sú od určitého veku voči následkom ischémie do istého stupňa "rezistentné". Chcela som Vašu prácu pochváliť, lebo naozaj je málo štúdii, ktoré sa venujú samičkám a možnému protektívnemu účinku estrogénov pri IR. Mala by som len malú poznámku. Na slide, kde opisujete experimentálne zvieratá, máte uvedené, že sa jednalo o samce nie o samice (iná značka).

Dobrý deň pani doktorka. Veľmi pekne ďakujem za Váš komentár. Určite je to povzbudzujúce prečítať si pochvalné slová. Aj my pracujeme väčšinou s jedným kmeňom potkanov, ale keďže len teraz začínam pracovať s rôznymi vekovými skupinami, neviem zatiaľ posúdiť či budú potkany od určitého veku vykazovať určitú rezistenciu...uvidíme. Na druhej strane dúfam že budú vykazovať aj medzi pohlavné rozdiely...Čo sa týka Vašej poznámky...áno samozrejme je to chyba v symbole pre samice (experimentálne zvieratá boli samice a nie samce). Ďakujem.
Ak sa smiem spýtať, konkrétne akej oblasti sa venujete, keďže píšete že tiež pracujete s touto problematikou (ischemického poškodenia).

Dobrý deň! Držím Vám palec, práca so zvieratami je veľmi náročná :-). V našej ďalšej práci sa venujeme rovnako IR poškodeniu srdca samcov potkanov aj v korelácii s indukovanou hyperhomocysteinémiou...Možno časom budeme skúšať aj IPC, ale nás skôr zaujíma, čo od poškodeného srdca môžme očakávať, aby sme sa v budúcnosti vedeli orientovať, akým smerom by sa možná terapia mohla uberať...ale to je hudba budúcnosti... :-)

Pekné video. Rád by som to niekedy videl v reále (na živo). VS